Záťaž koňa v týždni, mesiaci a roku

1. Prečo jedno číslo nestačí

„Kôň má priemerne štyri tréningy týždenne“ je veta, ktorá skoro nič nehovorí. Neprezradí, či boli štyri ľahké, alebo štyri ťažké, či sa týždeň od týždňa zvyšovali, a ani to, či kôň práve vstupuje do súťažnej sezóny, alebo z nej odchádza.

Športová veda preto sleduje záťaž v cykloch, ktoré do seba zapadajú:

• mikrocyklus — spravidla týždeň: ako je práca rozložená medzi dni a koľko jej je spolu;
• mezocyklus — niekoľko týždňov, typicky okolo mesiaca: ako sa záťaž vyvíja a na čo je kôň zvyknutý;
• makrocyklus — sezóna alebo rok: obdobia prípravy, súťaží a oddychu.

Toto delenie (periodizácia) pochádza z tréningovej teórie ľudského športu — opisujú ho napríklad Bompa a Haff — a do jazdectva ho prenášajú autori kondičného tréningu koní, napríklad Clayton. Priemer záťaže má zmysel iba vtedy, keď je jasné, za aký cyklus sa počíta a s čím sa porovnáva.

2. Záťaž jednej jednotky

Základom všetkých súčtov je záťaž jednej tréningovej jednotky. Najjednoduchšia overená metóda bez prístrojov je session-RPE (Foster a kol., 2001): po jednotke sa zapíše jej náročnosť na stupnici 1 až 10 a trvanie v minútach. Záťaž je ich súčin.

Príklad: štyridsať minút jazdy s náročnosťou 5 je záťaž 200, dvadsať minút lonže s náročnosťou 4 je 80. Ako stupnicu opísať, aby ju každý v stajni vypĺňal rovnako, a prečo je metóda overená u ľudí, ale u koní je to odhad trénera, vysvetľuje sprievodca Tréningová záťaž a jej meranie.

Dve pravidlá, bez ktorých súčty klamú:

• Zapisuje sa všetka práca koňa — jazda, lonž, terén, preteky, práca zo zeme. Pozrite Lonžovanie v tréningovom procese.
• Sčíta sa na koňa, nie na človeka. Ak koňa pripravujú traja ľudia, súčet vidí iba ten, kto zapisuje všetko na jedno miesto.

3. Týždeň: súčet, priemer, monotónnosť a napätie

Z denných záťaží za týždeň sa dajú vypočítať štyri čísla. Prvé dve sú samozrejmé, ďalšie dve opísal Foster (1998) pri sledovaní pretrénovania u ľudských športovcov:

• Týždenná záťaž — súčet záťaží všetkých jednotiek za sedem dní.
• Priemerná denná záťaž — týždenná záťaž delená siedmimi. Dni voľna sa počítajú ako nula; bez nich by priemer klamal.
• Monotónnosť — priemerná denná záťaž delená smerodajnou odchýlkou dennej záťaže v tom istom týždni. Vysoké číslo znamená, že dni sú si podobné; nízke, že sa striedajú ťažšie, ľahšie a voľné.
• Napätie (strain) — týždenná záťaž krát monotónnosť. Rastie, keď je práce veľa a zároveň je stále rovnaká.

Príklad. Dva kone majú po 1 400 bodov za týždeň. Prvý má šesť dní po približne 233 a jeden voľný deň. Druhý má dva náročné dni po 400, tri ľahšie po 200 a dva voľné. Súčet je rovnaký, ale prvý týždeň je oveľa monotónnejší — a jeho napätie je vyššie.

Ako to čítať. Foster spájal vysokú monotónnosť a vysoké napätie u ľudí s vyšším výskytom banálnych ochorení a drobných zranení. Pre kone overený prah nemáme a tento sprievodca si ho nevymýšľa. V praxi to znamená jednoduchšiu zásadu, ktorú poznajú aj klasické výcvikové školy: týždeň má mať rytmus — ťažšie dni, ľahšie dni a voľno, nie každý deň tú istú prácu.

4. Mesiac: na čo je kôň zvyknutý

Priemer týždennej záťaže za posledné štyri týždne opisuje, na čo je kôň zvyknutý — v literatúre sa volá chronická záťaž. Súčet posledného týždňa je akútna záťaž. Ich pomer ukazuje, či tento týždeň nevybočuje z toho, na čo je kôň pripravený. Pásma tohto pomeru, ich pôvod a metodické výhrady opisuje sprievodca Tréningová záťaž a jej meranie.

Na mesačnej úrovni sa plánuje aj postup. Tréningová teória odporúča záťaž zvyšovať postupne a po niekoľkých týždňoch zvyšovania zaradiť ľahší týždeň, v ktorom sa kôň prispôsobí. O koľko presne zvyšovať, univerzálne určiť nemožno: obľúbené „pravidlo desiatich percent týždenne“ sa u ľudí v randomizovanej štúdii neosvedčilo (Buist a kol., 2008) a pre kone overené nie je. Rozhoduje, ako kôň na predchádzajúci krok zareagoval.

Pri porovnávaní mesiacov dávajte pozor na neúplné týždne. Bežiaci týždeň má zatiaľ menej dní a jeho súčet je nižší, hoci kôň nepracuje menej. Porovnávajú sa iba ukončené týždne — a týždeň bez zápisu neznamená voľno, ale chýbajúci údaj.

5. Rok: obdobia prípravy, súťaží a oddychu

Ročný priemer záťaže je číslo, ktoré skoro nič nepovie: kôň s ťažkou sezónou a dlhou zimnou pauzou môže mať rovnaký ročný priemer ako kôň, ktorý celý rok robí to isté. Na úrovni roka preto nesledujeme priemer, ale tvar — ako sa záťaž mení medzi obdobiami. Klasická periodizácia (Bompa a Haff) delí rok na tri obdobia:

1. Prípravné obdobie — budovanie základnej kondície, objem pred intenzitou, postupné pridávanie náročnejšej práce.
2. Súťažné obdobie — udržanie kondície, vrcholy pred dôležitými pretekmi, ľahšie dni pred a po pretekoch. Preteky sú záťaž a do týždňa sa počítajú.
3. Prechodné obdobie — aktívny odpočinok po sezóne: menej práce, viac pohybu vo výbehu, čas na regeneráciu tela aj hlavy.

Rok rekreačného alebo školského koňa má iný tvar než rok pretekárskeho koňa — školský kôň môže mať najviac práce v čase, keď sa deti učia jazdiť, napríklad cez prázdniny. Aj tak platí rovnaká zásada: po období vysokej záťaže má prísť obdobie nižšej a po dlhšej pauze sa práca stavia znova postupne. Ako postupovať po pauze, opisuje sprievodca Kondícia a tréningový plán koňa; ako plánovať sezónu s pretekmi, sprievodca Kedy posunúť koňa a jazdca vyššie.

6. Vek a stupeň výcviku

To isté číslo záťaže je pre rôzne kone rôzne náročné. Najviac rozhodujú vek a stupeň výcviku — a ani jeden z nich sa nedá preložiť do univerzálnej tabuľky „koľko bodov týždenne v akom veku“. Taká tabuľka v odbornej literatúre nie je a tento sprievodca ju nevytvára.

Mladý kôň. Jeho kosti, šľachy a kĺby sa ešte vyvíjajú a na záťaž sa prispôsobujú — primeraný pohyb ich posilňuje, náhle a jednostranné preťaženie im škodí. Platí preto viac než inde: krátke jednotky, veľa pestrosti, postupné kroky a dostatok voľného pohybu vo výbehu. Svaly a dýchanie sa prispôsobia rýchlejšie než šľachy a kosti, takže kôň môže pôsobiť pripravený skôr, než naozaj je. Pozrite Obsadanie mladého koňa.

Starší kôň. Regenerácia trvá dlhšie, častejšie sa objavujú ochorenia pohybového aparátu, zubov a látkovej premeny. Starší kôň často znesie pravidelnú prácu dobre — horšie znáša náhle zmeny a dlhé pauzy s prudkým návratom. Pozrite Starostlivosť o staršieho koňa.

Stupeň výcviku. Kôň na vyššom stupni výcviku zvláda náročnejšie úlohy s menšou námahou, lebo je silnejší a technicky pripravený. Rovnaká jednotka preto môže mať pre koňa na začiatku výcviku náročnosť povedzme 7 a pre skúseného koňa 4. Práve preto session-RPE zapisuje vnímanú náročnosť pre tohto koňa, nie náročnosť cvičenia ako takého.

Z toho vyplýva hlavná zásada celého sprievodcu: porovnávajte koňa so sebou samým — jeho tento týždeň s jeho posledným mesiacom, jeho túto sezónu s jeho minulou. Porovnávať jeho čísla s iným koňom má zmysel iba vtedy, keď majú podobný vek, výcvik aj prácu.

7. Výživa a záťaž

Záťaž a výživa sa ovplyvňujú navzájom. Kôň, ktorý na prácu nedostáva dosť energie, sa unaví skôr a chudne; kôň, ktorý dostáva energiu na prácu, ktorú nerobí, priberá.

Pracovné kategórie NRC. National Research Council (2007) delí kone podľa práce do kategórií — ľahká, stredná, ťažká a veľmi ťažká práca — a ku každej priraďuje dennú potrebu energie. Rozhoduje týždenný súčet hodín a druh práce: hranica medzi ľahkou a strednou prácou leží približne pri troch hodinách týždenne, stredná práca je zhruba tri až päť hodín s klusom, podielom cvalu a prípadnými skokmi. Rozdiel v potrebe energie medzi kategóriami je pre päťstokilového koňa niekoľko megakalórií denne. Podrobnosti a príklady sú v sprievodcovi Krmenie okolo záťaže.

Pre sledovanie záťaže v cykloch z toho vyplýva:

• Kategória sa určuje z týždňa, nie z jednej jednotky — a do týždňa patrí všetka práca vrátane lonže a terénu.
• Zmena záťaže znamená zmenu kŕmenia — na začiatku sezóny aj v prechodnom období, keď práca klesne. Kŕmenie sa mení postupne, nie zo dňa na deň. Pozrite Kŕmenie a výživa koňa.
• Kondícia tela je spätná väzba. Pravidelné hodnotenie telesnej kondície (stupnica 1 – 9 podľa Hennekeho) ukáže, či energia zodpovedá práci, skôr než váha klesne alebo stúpne výrazne.
• Kŕmny plán robí veterinár alebo výživár, ak má kôň zdravotný problém — napríklad metabolické ochorenie, pri ktorom pridanie jadra „kvôli práci“ škodí. Pozrite Laminitída a metabolické ochorenia koní.

8. Ako to sledovať v praxi

1. Zapisujte každú jednotku — trvanie, náročnosť 1 – 10, druh práce, miesto a povrch. Bez zápisu sa nedá spočítať nič.
2. Raz týždenne pozrite súčet a rozloženie — koľko bolo práce, koľko voľných dní, či sa dni striedali.
3. Porovnajte ukončený týždeň s posledným mesiacom — výrazný skok nahor je dôvod na zbystrenie, nie poplach.
4. Na začiatku a konci obdobia upravte kŕmenie a sledujte kondíciu tela.
5. Čísla vždy čítajte s koňom pred sebou. Ochota, chuť do žrania, pohyb, zmeny správania a nálezy veterinára povedia veci, ktoré súčet nezachytí. Pozrite Bolesť u koňa — ako ju rozpoznať.

9. Časté chyby

• Sledovať iba počet tréningov — štyri ľahké a štyri ťažké jednotky nie sú rovnaký týždeň; záťaž je náročnosť krát minúty.
• Nepočítať voľné dni do priemeru — priemer bez voľných dní nadhodnocuje dennú záťaž a skrýva, či mal kôň dosť oddychu.
• Každý deň tá istá práca — rovnaké dni zvyšujú monotónnosť; týždeň potrebuje ťažšie, ľahšie a voľné dni.
• Porovnávať bežiaci týždeň s celými — neúplný týždeň má nižší súčet a vyzerá ako pokles, hoci ním nie je.
• Ročný priemer namiesto tvaru roka — ročné číslo zakryje sezónu aj pauzu; dôležité je striedanie období.
• Porovnávať koňa s cudzími číslami — mladý, starší a skúsený kôň znášajú tú istú záťaž rôzne; porovnávajte koňa so sebou samým.
• Meniť prácu bez zmeny kŕmenia — pri náraste aj poklese práce sa mení potreba energie a s ňou kondícia tela.
• Veriť číslu viac než koňovi — súčet nevidí bolesť, ochorenie ani zlý povrch; pozorovanie a veterinár majú prednosť.

10. Literatúra a zdroje

Odborná literatúra

1. Foster, C.: Monitoring training in athletes with reference to overtraining syndrome, Medicine & Science in Sports & Exercise 30(7): 1164–1168, 1998 — monotónnosť a napätie tréningu.
2. Foster, C., Florhaug, J. A., Franklin, J., Gottschall, L., Hrovatin, L. A., Parker, S., Doleshal, P., Dodge, C.: A new approach to monitoring exercise training, Journal of Strength and Conditioning Research 15(1): 109–115, 2001 — session-RPE.
3. Gabbett, T. J.: The training—injury prevention paradox: should athletes be training smarter and harder?, British Journal of Sports Medicine 50(5): 273–280, 2016 — akútna a chronická záťaž.
4. Impellizzeri, F. M., Tenan, M. S., Kempton, T., Novak, A., Coutts, A. J.: Acute:Chronic Workload Ratio: Conceptual Issues and Fundamental Pitfalls, International Journal of Sports Physiology and Performance 15(6): 907–913, 2020 — metodické výhrady k pomeru akútnej a chronickej záťaže.
5. Buist, I., Bredeweg, S. W., van Mechelen, W., Lemmink, K. A. P. M., Pepping, G.-J., Diercks, R. L.: No effect of a graded training program on the number of running-related injuries in novice runners, American Journal of Sports Medicine 36(1): 33–39, 2008 — pravidlo desiatich percent v randomizovanej štúdii.
6. Bompa, T. O., Haff, G. G.: Periodization: Theory and Methodology of Training, 5. vydanie, Human Kinetics, Champaign, 2009 — mikrocyklus, mezocyklus, makrocyklus a obdobia roka.
7. Clayton, H. M.: Conditioning Sport Horses, Sport Horse Publications, 1991 — kondičný tréning a periodizácia u koní.
8. Marlin, D., Nankervis, K.: Equine Exercise Physiology, Blackwell Science, Oxford, 2002 — adaptácia tkanív na záťaž, rozdiely medzi svalmi, šľachami a kosťami.
9. National Research Council: Nutrient Requirements of Horses, 6. prepracované vydanie, The National Academies Press, Washington, D.C., 2007 — pracovné kategórie a potreba energie.
10. Henneke, D. R., Potter, G. D., Kreider, J. L., Yeates, B. F.: Relationship between condition score, physical measurements and body fat percentage in mares, Equine Veterinary Journal 15(4): 371–372, 1983 — stupnica telesnej kondície 1 – 9.

Klubová prax JK Zelená míľa

1. Každá jednotka koňa sa zapisuje do denníka tréningu: trvanie, náročnosť 1 – 10, druh práce, miesto a povrch. Záťaž je náročnosť krát minúty.
2. Prehľad záťaže porovnáva iba ukončené týždne a týždeň bez zápisu hlási ako chýbajúci údaj, nie ako voľno. Prah „bezpečnej“ záťaže nepoužívame — označujeme iba prekročenie klubového stropu súvislej práce koňa.
3. Kŕmny plán každého koňa má termín kontroly a upravuje sa podľa práce a kondície tela.

Interpretačný rámec / odborný postoj klubu

1. Kôň sa porovnáva so sebou samým. Univerzálny „správny“ index záťaže podľa veku či stupňa výcviku v odbornej literatúre nie je a neuvádzame ho.
2. Čísla sú pomôcka, nie rozhodnutie. O práci koňa rozhoduje tréner s koňom pred sebou; o zdravotných otázkach veterinár.
3. Rytmus pred objemom. Týždeň s voľnom a striedaním je pre koňa lepší než rovnaký objem rozložený do rovnakých dní — pozrite Welfare a etika jazdectva.

Často kladené otázky

Pokračujte ďalej

• Tréningová záťaž a jej meranie — session-RPE a pomer akútnej a chronickej záťaže
• Lonžovanie v tréningovom procese — lonž ako súčasť týždňa a jej záťaž
• Krmenie okolo záťaže — pracovné kategórie NRC a čas kŕmenia
• Kondícia a tréningový plán koňa — stavba týždňa, sezóny a návrat po pauze
• Starostlivosť po záťaži — chladenie, napájanie a regenerácia
• Všetci odborní sprievodcovia