Kôň nezlobí — problémové správanie a jeho príčiny

1. Zlozvyk je popis, nie príčina

„Hryzie pri sedlaní.“ „Nechce ísť dopredu.“ „Nedá sa chytiť.“ Takto o koňoch hovoríme všetci — a každá z tých viet opisuje, čo kôň robí. Ani jedna nehovorí, prečo. Slovo „zlozvyk“ navyše nenápadne pridáva úsudok: že kôň robí niečo zlé, lebo chce, a že ho treba „prevychovať“.

Kôň však nemá dôvod zlostiť človeka. Je to zviera, ktoré sa snaží vyhnúť nepohodliu a ohrozeniu a zopakovať to, čo mu prinieslo úľavu. Keď sa správa spôsobom, ktorý nám prekáža, takmer vždy reaguje na niečo, čo prežíva — na bolesť, na strach, na tlak, ktorému nerozumie, alebo na prostredie, v ktorom nemá ako uspokojiť svoje potreby.

Neznamená to, že kôň nemá hranice a že sa nebezpečné správanie toleruje. Znamená to, že hranice sa stavajú až po tom, čo vieme, s čím pracujeme. Kôň, ktorý hryzie od bolesti, potrebuje veterinára; kôň, ktorý hryzie, lebo ho to v minulosti oslobodilo od nepríjemného podbrušníka, potrebuje iný postup pri sedlaní. Navonok vyzerajú rovnako.

2. Päť zdrojov problémového správania

Odborná literatúra o správaní koní a výcvikové princípy Medzinárodnej spoločnosti pre jazdeckú vedu (ISES) sa zhodujú na tom, že problémové správanie má zvyčajne jeden alebo viac z týchto zdrojov. V praxi sa často kombinujú — bolesť vyvolá obranu a obrana sa časom stane naučeným zvykom, ktorý pretrvá aj po vyliečení.

1. Bolesť a nepohodlie

Je to najčastejšie prehliadaná príčina. Bolesť chrbta, zle sediace sedlo, zuby, žalúdočné vredy, začínajúce krívanie či bolestivé kopytá sa často neprejavia výrazným príznakom, ale práve zmenou správania. Štúdia Fureixovej a kolegov (2010) zistila, že kone označené ako „zlá povaha“ mali častejšie nálezy na chrbte. Ako bolesť spoznať, rozoberá samostatný sprievodca Bolesť u koňa: ako ju rozpoznať.

2. Strach

Kôň je korisť a jeho prvou odpoveďou na ohrozenie je útek. Keď utiecť nemôže — je uviazaný, v boxe, pod jazdcom —, môže sa brániť. Strach z konkrétneho miesta, predmetu alebo situácie sa ľahko zamení za tvrdohlavosť: kôň, ktorý sa zastaví pred vodou alebo pred plachtou, často nevzdoruje, ale nevie, či je to bezpečné.

3. Stres a nenaplnené potreby

Kôň potrebuje spoločnosť iných koní, pohyb a takmer nepretržitý prístup k vláknine. Keď mu prostredie niektorú z týchto potrieb dlhodobo nenapĺňa, prejaví sa to na správaní — podráždenosťou, nepokojom, ťažkým sústredením pri práci, v krajnom prípade stereotypiami. Podrobnosti sú v sprievodcovi Stereotypie a poruchy správania koní.

4. Nedorozumenie

Kôň sa učí z toho, čo sa stane hneď po jeho reakcii. Ak pomôcka nie je jasná, prichádza v nesprávnej chvíli alebo tlak po správnej reakcii neustúpi, kôň sa nemá ako dozvedieť, čo od neho chceme. Súčasný tlak na zastavenie aj na pohyb vpred — ťah za oťaž s nohou na boku — je typický zdroj zmätku, ktorý sa navonok javí ako odpor.

5. Naučená reakcia

Ak kôň niekedy zistil, že určitým správaním sa zbaví nepríjemnej situácie — jazdec zosadol, sedlo sa odložilo, človek s ohlávkou odišiel —, správanie sa mu vyplatilo a zopakuje ho. Tak môže obrana pretrvať aj po tom, čo pôvodná príčina zmizla. Naučená reakcia sa dá preučiť, ale najprv treba vedieť, že naozaj už nejde o bolesť.

3. Hryzie alebo sa ohýna pri sedlaní

Kôň, ktorý pri sedlaní kladie uši dozadu, otáča hlavu k človeku, hryzie, švihá chvostom, ohýna sa od podbrušníka alebo sa pri uťahovaní nadýchne a zatuhne, hovorí, že sedlanie spája s nepríjemným pocitom. Otázka je, s akým.

Čo zvážiť najprv:

• Sedlo — padne ešte koňovi, ktorý medzičasom zmenil kondíciu alebo hmotnosť? Netlačí na kohútik či na lopatky?
• Chrbát — je citlivý na dotyk, reaguje kôň pri čistení alebo pri prehmataní?
• Žalúdok — citlivosť v oblasti podbrušníka je jedným z prejavov, pri ktorých sa uvažuje aj o žalúdočných vredoch (viď Žalúdočné vredy koňa).
• Spôsob sedlania — podbrušník utiahnutý naraz a pevne je nepríjemný aj pre zdravého koňa.
• Pamäť — kôň, ktorého niekedy bolelo pod sedlom, môže reagovať na samotné sedlo aj vtedy, keď už všetko sedí.

Čo pomáha, keď je bolesť vylúčená: uťahovať podbrušník postupne, na niekoľkokrát, s chôdzou medzi tým; sedlať v pokoji a bez náhlenia; dbať na to, aby čistá podložka a sedlo boli bez nečistôt pod podbrušníkom. Pokojný, predvídateľný postup, ktorý sa opakuje zakaždým rovnako, koňovi dá istotu, že sa nič nepríjemné nestane. Viac v sprievodcovi Sedlanie a uzdenie.

4. Nechce ísť dopredu

Kôň, ktorý pod jazdcom zaostáva, zastavuje, cúva, otáča sa alebo sa vzpiera, býva označený za lenivého alebo tvrdohlavého. Pritom práve pohyb vpred je to, čo bolesť, únava a nedorozumenie ovplyvnia najskôr.

• Pohybový aparát — mierne krívanie alebo bolesť chrbta sa nemusí prejaviť viditeľným krokom, ale neochotou. Často sa zhorší na kruhu, na tvrdom povrchu alebo pri cvale. Pozri Krívanie a pohybový aparát.
• Výstroj — sedlo, ktoré pri pohybe tlačí, alebo zubadlo, ktoré je nepríjemné, kôň „odpovie“ spomalením.
• Jazdec — nevyvážený sed, ruka, ktorá drží oťaž v napätí, a noha, ktorá súčasne posiela vpred, dávajú protichodné signály. Pozri Jazdecký sed a pomôcky.
• Kondícia a záťaž — unavený kôň alebo kôň bez dostatočnej prípravy spomaľuje, lebo nevládze.
• Strach a prostredie — kôň, ktorý sa zastaví na tom istom mieste jazdiarne alebo pri odchode od stáda, rieši situáciu, nie jazdca.

Užitočné je všímať si vzorec: deje sa to vždy, alebo len na jednu stranu, len v cvale, len s jedným jazdcom, len na jednom mieste? Vzorec veľa prezradí — jednostranný problém skôr ukazuje na telo koňa alebo sed jazdca, problém na jednom mieste skôr na strach.

Riešenie „silnejšou pomôckou“ (ostroha, bič, ostrejšie zubadlo) prinesie niekedy rýchly výsledok, ale pri bolesti iba zvýši tlak na koňa, ktorý už teraz hovorí, že mu niečo nie je príjemné.

5. Nedá sa chytiť na pastve

Kôň, ktorý odchádza, keď k nemu ide človek s ohlávkou, robí jednoduchú úvahu: čo nasleduje po tom, čo ma chytia? Ak po chytení prichádza vždy práca, ktorú nemá rád, oddelenie od stáda, veterinár alebo nepríjemný transport, ohlávka sa stáva signálom niečoho nepríjemného.

• Spájajte chytenie aj s príjemným — niekedy koňa chyťte, vyčistite, nechajte ho napásť a vráťte do stáda bez práce.
• Prichádzajte pokojne a nie priamo spredu — zviera, ku ktorému ide niekto rovno a rýchlo, sa cíti naháňané.
• Nenaháňajte ho — naháňanie z chytenia robí hru alebo útek; kôň sa v ňom zdokonalí rýchlejšie než človek.
• Všímajte si stádo — kôň, ktorý sa nechce oddeliť od kamarátov, nemusí odmietať človeka, ale odchod zo skupiny.
• Overte, či sa nechytá zle len v jednej situácii — ak sa nedá chytiť len v deň, keď ide za ním veterinár alebo kováč, kôň si ten deň pamätá.

Práca zo zeme, pri ktorej sa kôň učí reagovať na človeka pokojne a s dôverou, je pri tomto probléme často najlepšia prevencia. Pozri Práca zo zeme.

6. Postup: najprv vyšetriť, potom trénovať

1. Pozorujte a zapíšte si to. Kedy sa správanie objavilo prvýkrát, kedy sa objavuje, čo mu predchádza, či sa zhoršuje. Krátke video zo situácie veterinárovi aj trénerovi povie viac než opis.
2. Hľadajte zmenu. Zmenilo sa niečo v poslednom čase — kŕmenie, sedlo, jazdec, záťaž, stádo, ustajnenie, ročné obdobie?
3. Vylúčte bolesť. Veterinárne vyšetrenie, pri potrebe aj ortopedické; kontrola zubov a padnutia sedla. Pri náhlej zmene správania je toto prvý krok, nie posledný.
4. Upravte prostredie. Spoločnosť, výbeh a priebežný prístup k vláknine sú základ, bez ktorého výcvik nevydrží.
5. Až potom výcvik. Malé kroky, jasná a vždy rovnaká pomôcka, uvoľnenie tlaku hneď po správnej reakcii a odmena za želané správanie. Ak je za problémom strach, kôň sa so situáciou zoznamuje postupne a z bezpečnej vzdialenosti (desenzitizácia).
6. Vyhodnoťte. Ak sa správanie po čase nezlepšuje alebo sa zhoršuje, vráťte sa k bodu 3. Bolesť, ktorá sa pri prvom vyšetrení neukázala, sa môže ukázať neskôr.

7. Bezpečnosť počas riešenia

Hryzenie, kopanie a vzpínanie sú nebezpečné bez ohľadu na príčinu. Hľadanie príčiny neznamená vystavovať sa riziku.

• Kým príčinu nepoznáte, upravte situáciu tak, aby nemohlo dôjsť k zraneniu — pri sedlaní stojte pri pleci, nie pred hlavou; koňa, ktorý kope, neobchádzajte tesne za zadkom.
• Pri koňovi s výraznou obranou pracujte so skúseným trénerom, nie sami.
• Deti a začiatočníci s koňom, ktorý sa bráni, nepracujú, kým sa problém nevyrieši.
• Zásady bezpečného pohybu okolo koňa sú v sprievodcovi Bezpečnosť pri práci s koňom.

8. Časté chyby

• Riešiť prejav namiesto príčiny — prísnejšie zubadlo, ostroha alebo trest môžu prejav na čas utlmiť, ale bolesť ani strach neodstránia.
• Vynechať veterinára — pri náhlej zmene správania je vyšetrenie prvým krokom, nie poslednou možnosťou.
• Trestať varovanie — kôň, ktorý sa naučí, že varovať sa neoplatí, zaútočí bez varovania.
• Vysvetľovať správanie povahou — „je panovačná“, „je lenivý“ či „skúša ma“ uzatvára hľadanie skôr, než sa začalo.
• Meniť viac vecí naraz — keď sa naraz zmení sedlo, zubadlo aj jazdec, nedá sa zistiť, čo pomohlo.
• Nekonzistentné pomôcky — ak rovnaká pomôcka raz znamená to a raz ono, kôň sa nemá z čoho učiť.
• Naháňať koňa na pastve — naháňaním sa kôň naučí utekať lepšie, než ho človek dokáže chytiť.
• Považovať problém za vyriešený po prvom zlepšení — naučená reakcia sa ľahko vráti, keď sa vrátia staré podmienky.

9. Literatúra a zdroje

Odborná literatúra

1. McGreevy, P.: Equine Behavior: A Guide for Veterinarians and Equine Scientists, 2. vydanie, Saunders Elsevier, 2012 — správanie koní, jeho potreby a problémové prejavy.
2. McLean, A. N., Christensen, J. W.: The application of learning theory in horse training, Applied Animal Behaviour Science 190, 2017 — teória učenia, uvoľnenie tlaku a desať výcvikových princípov ISES.
3. International Society for Equitation Science (ISES) — výcvikové princípy (Training Principles), ktoré vysvetľujú, ako nejasné pomôcky a protichodný tlak vedú ku konfliktnému správaniu.
4. Fureix, C., Menguy, H., Hausberger, M.: Partners with Bad Temper: Reject or Cure? A Study of Chronic Pain and Aggression in Horses, PLoS ONE 5(8), 2010 — súvislosť medzi agresivitou koní a bolesťou chrbta.
5. Dyson, S., Berger, J., Ellis, A. D., Mullard, J.: Development of an ethogram for a pain scoring system in ridden horses and its application to determine the presence of musculoskeletal pain, Journal of Veterinary Behavior 23, 2018 — správanie pod jazdcom ako prejav bolesti.
6. Mills, D. S., Nankervis, K. J.: Equine Behaviour: Principles and Practice, Blackwell Science, 1999 — učenie, motivácia a riešenie problémového správania.

Klubová prax JK Zelená míľa

1. Pri zmene správania koňa sa najprv pýtame, čo sa v poslednom čase zmenilo — kŕmenie, výstroj, záťaž, jazdec, stádo — a až potom riešime výcvik.
2. Zdravotné nálezy a ošetrenia koní sa zapisujú do zdravotnej evidencie koňa v klubovom systéme, aby sa dala zmena správania porovnať s tým, čo sa s koňom dialo.
3. S koňom, ktorý sa výrazne bráni, pracuje tréner, nie začiatočník.

Interpretačný rámec / odborný postoj klubu

1. Správanie je informácia. Kôň, ktorý sa bráni, nám niečo hovorí; naša úloha je porozumieť, nie umlčať.
2. Najprv vylúčiť bolesť. Pri náhlej zmene správania je vyšetrenie prvým krokom — je to čestnejšie ku koňovi aj k majiteľovi.
3. Trest nepatrí do výcviku. Uvoľnenie tlaku a odmena za želané správanie učia; trest skrýva varovné signály a podkopáva dôveru.
4. Welfare je podmienka výcviku, nie jeho doplnok. Kôň bez spoločnosti, pohybu a vlákniny sa nebude správať pokojne, nech je výcvik akokoľvek dobrý. Pozri Welfare a etika jazdectva.

Často kladené otázky

Prečo môj kôň hryzie pri sedlaní?

Najčastejšie preto, že sedlanie spája s nepohodlím — so zle sediacim sedlom, bolesťou chrbta, citlivosťou v oblasti podbrušníka alebo s príliš rýchlym uťahovaním. Niekedy reaguje aj na spomienku na bolesť, ktorá už pominula. Najprv treba vylúčiť bolesť a skontrolovať sedlo, až potom upravovať postup sedlania.

Môže byť príčinou problémového správania bolesť?

Áno, a je to najčastejšie prehliadaná príčina. Bolesť chrbta, zubov, žalúdka alebo pohybového aparátu sa často neprejaví výrazným príznakom, ale zmenou správania — obranou, neochotou ísť vpred alebo podráždenosťou. Pri náhlej zmene správania je preto prvým krokom vyšetrenie veterinárom.

Mám koňa za zlé správanie potrestať?

Trest môže prejav na čas potlačiť, ale príčinu neodstráni. Kôň sa navyše môže naučiť, že varovať sa neoplatí, a ďalšia obrana príde bez varovania. Účinnejšie je zistiť príčinu, upraviť situáciu a odmeňovať želané správanie, najlepšie s pomocou skúseného trénera.

Prečo sa môj kôň nedá chytiť na pastve?

Kôň si spája ohlávku s tým, čo po chytení nasleduje. Ak je to vždy nepríjemná práca, oddelenie od stáda alebo veterinár, začne sa chyteniu vyhýbať. Pomáha spájať chytenie aj s príjemnými chvíľami, prichádzať pokojne a koňa nenaháňať.

Kedy treba volať veterinára?

Vždy, keď sa správanie objaví náhle pri koňovi, ktorý sa dovtedy správal inak, keď sa zhoršuje, alebo keď ho sprevádzajú iné zmeny — horšie žranie, chudnutie, krívanie, citlivosť na dotyk. Výcvik má zmysel až vtedy, keď je bolesť vylúčená.

Pokračujte ďalej

• Bolesť u koňa: ako ju rozpoznať — výraz tváre, správanie v boxe a pod jazdcom
• Reč tela a psychológia koňa — ako čítať uši, oči, chvost a postoj
• Stereotypie a poruchy správania koní — keď prostredie nenapĺňa potreby koňa
• Práca zo zeme — dôvera a jasná komunikácia ešte pred sedlom
• Všetci odborní sprievodcovia