Vzdelávanie · odborný sprievodca

Plemenná kniha, hodnotenie koní a chovné ciele

Kôň patrí k plemenu vtedy, keď je zapísaný v plemennej knihe, ktorú vedie uznaná chovateľská organizácia podľa svojho šľachtiteľského programu — nie preto, ako vyzerá. Sprievodca prechádza oddiely plemennej knihy a rozdiel medzi uzavretými a otvorenými knihami, hodnotenie exteriéru, chodov a výkonnostné skúšky, dedivosť a plemennú hodnotu, genetický zisk, zdravie v chove a chovné ciele.

Autori: Mário Bulla · Petra Bulla Schmidtová  ·  Čas čítania: ~17 min  ·  Posledná aktualizácia: 21. októbra 2026

Upozornenie — vzdelávací prehľad. Tento materiál je vzdelávací prehľad a nenahrádza poradenstvo chovateľskej organizácie, plemenára, veterinára ani trénera. Pravidlá zápisu, hodnotenia a výberu do chovu určuje šľachtiteľský program konkrétnej plemennej knihy a líšia sa od plemena k plemenu; pred pripustením, kúpou plemenného koňa alebo zápisom žriebäťa si ich overte priamo v organizácii, ktorá knihu vedie. Text nie je právna rada.
Najdôležitejšie zásady.
  • Plemeno je zápis, nie vzhľad. Kôň patrí k plemenu, keď je zapísaný v plemennej knihe uznanej chovateľskej organizácie.
  • Plemenná kniha má hlavnú časť a môže mať doplnkovú časť; v hlavnej môžu byť triedy podľa hodnotenia. Čo ktorá časť znamená, určuje šľachtiteľský program.
  • Uzavretá kniha zapisuje iba potomstvo zapísaných rodičov, otvorená pripúšťa aj kone iných uznaných plemien podľa pravidiel programu.
  • Výkon koňa je dedičnosť spolu s prostredím. Plemenná hodnota odhaduje iba tú časť, ktorú kôň odovzdá potomstvu, a má svoju spoľahlivosť.
  • Chov napreduje pomaly, lebo generácia koňa je dlhá. O smere rozhoduje chovný cieľ — a dobrý cieľ zahŕňa aj zdravie, povahu a ovládateľnosť, nielen výkon.

1. Plemeno, plemenná kniha a chovateľská organizácia

V bežnej reči je plemeno vzhľad: „vyzerá ako arab“, „má hlavu ako fríz“. V chove je plemeno niečo iné — je to populácia koní, ktorú spája spoločný šľachtiteľský program a záznam v tej istej plemennej knihe. Kôň patrí k plemenu vtedy, keď je v knihe zapísaný, nie vtedy, keď sa podobá.

Plemennú knihu vedie uznaná chovateľská organizácia. Rámec dáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1012 o zootechnických a genealogických podmienkach na plemenitbu čistokrvných plemenných zvierat (nariadenie o plemenitbe zvierat) a na Slovensku zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat. Zoznam uznaných chovateľských organizácií a plemien, ktorých plemenné knihy vedú, zverejňuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Plemenársku prácu v chove koní na Slovensku riadia tri uznané chovateľské organizácie:

  • Zväz chovateľov koní na Slovensku – družstvo — furioso, slovenský teplokrvník, nonius, norik, belgik, norik muránsky, hafling a kone skupiny pony;
  • Národný žrebčín Topoľčianky, š. p. — hucul, lipican, shagya-arab a arabský plnokrvník;
  • Závodisko Bratislava, š. p. — nositeľ šľachtiteľského programu pre anglického plnokrvníka a klusáka.

Právny rámec plemennej knihy a identifikácie koní tvoria tieto predpisy a norma:

  • zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat — uznávanie chovateľských organizácií a plemenitba na Slovensku;
  • nariadenie (EÚ) 2016/1012 o zootechnických a genealogických podmienkach na plemenitbu čistokrvných plemenných zvierat — plemenná kniha, jej časti a šľachtiteľský program;
  • delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2035, ktorým sa dopĺňa nariadenie (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa zariadení, ktoré držia suchozemské zvieratá a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/963, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadení (EÚ) 2016/429, (EÚ) 2016/1012 a (EÚ) 2019/6, pokiaľ ide o identifikáciu a registráciu zvierat čeľade koňovité — pas a identifikácia koňa. Uplatňujú sa od 21. apríla 2021, resp. od 7. júla 2021; staršie vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/262, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa metód identifikácie zvierat čeľade koňovitých, je zrušené, ale pasy vydané podľa neho platia ďalej;
  • STN 46 6310 Plemenné kone (1997) — platná slovenská technická norma o metóde hodnotenia plemenných koní; nevzťahuje sa na anglického plnokrvníka a klusáka.

Každá uznaná organizácia má šľachtiteľský program. Ten hovorí, aký kôň je cieľom chovu, podľa čoho sa kone hodnotia, kto sa smie zapísať a za akých podmienok, a ako sa vyberajú rodičia ďalšej generácie. Dve plemená sa preto nelíšia len farbou či výškou — líšia sa tým, čo ich kniha od koňa chce.

Plemennú knihu netreba zamieňať s identifikáciou. Pas a číslo UELN má každý kôň, aj ten bez plemennej príslušnosti; o pase, čipe a registrácii píšeme v sprievodcovi Identifikácia, pas a legislatíva koní.

2. Oddiely plemennej knihy a kto je jej príslušníkom

Nariadenie o plemenitbe zvierat delí plemennú knihu na hlavnú časť a dovoľuje aj doplnkovú časť. Podrobnosti — kto sa kam zapisuje a za akých podmienok — určuje šľachtiteľský program konkrétnej knihy.

  • Hlavná časť — kone, ktorých pôvod je známy a zapísaný v knihe toho istého plemena (alebo v knihách, ktoré program uznáva) a ktoré splnili podmienky programu. Takýto kôň je čistokrvné plemenné zviera v zmysle nariadenia. Hlavná časť môže byť ďalej rozdelená do tried podľa hodnotenia — napríklad podľa výsledku hodnotenia exteriéru alebo výkonnostnej skúšky.
  • Doplnková časť — kone, ktoré podmienky hlavnej časti nespĺňajú, napríklad pre neúplne známy pôvod, ale šľachtiteľský program ich do chovu pripúšťa. Ich potomstvo sa môže po splnení podmienok programu dostať do hlavnej časti.
  • Kôň mimo knihy — kôň s pasom, ale bez zápisu v plemennej knihe. Môže byť výborný športový partner; ako plemenný kôň určitého plemena sa však neeviduje a jeho potomstvo do knihy automaticky nepatrí.

„Príslušník plemennej knihy“ teda nie je jedna kategória. Kôň zapísaný v najvyššej triede hlavnej časti a kôň v doplnkovej časti sú obaja v knihe, ale šľachtiteľský program s nimi zaobchádza rozdielne — napríklad pri výbere rodičov alebo pri zápise potomstva.

Kde to vidno. Zápis, oddiel a prípadnú triedu uvádza pas plemenného koňa a výpis z plemennej knihy. Pri kúpe sa pýtajte na originál pasu a podľa potreby si zápis overte v organizácii, ktorá knihu vedie.

3. Registre, členenie plemennej knihy a údaje o koni

Okrem samotnej plemennej knihy vedie chovateľská organizácia ďalšie registre:

  • register chovateľov — riadni, pridružení a evidovaní chovatelia;
  • plemenný register — potomstvo, ktoré nie je zapísané do plemennej knihy;
  • pripúšťací register — pripustenia, inseminácie a embryotransfery.

Samotná plemenná kniha sa ďalej člení na plemennú knihu žrebcov, plemennú knihu kobýl a plemennú knihu žriebät a valachov.

Údaje evidované o koni

  • identifikácia — UELN, čip alebo výpal, meno a číslo;
  • narodenie, plemeno, pohlavie, farba, odznaky a telesné rozmery;
  • pôvod — identifikácia otca a matky, chovateľ a majiteľ;
  • klasifikácia, dátum zápisu a dátum vyradenia;
  • overenie pôvodu podľa DNA pri inseminácii alebo embryotransfere a výsledky v chove.

Štátna evidencia a identifikácia. Plemenná kniha je zootechnická evidencia; popri nej vedú Plemenárske služby SR, š. p., centrálnu evidenciu koní ako súčasť Centrálneho registra hospodárskych zvierat (CRHZ). Registráciu chovu a koňa, hlásenie zmien, označovanie, čipovanie a pas rozoberáme v sprievodcovi Identifikácia, pas a legislatíva koní.

Základná plemenárska dokumentácia

Údaje plemennej knihy sa opierajú o tieto doklady a evidencie:

  • potvrdenie o pôvode koňa,
  • pas koňa,
  • pripúšťací register žrebca,
  • kniha žriebät,
  • výpis z plemennej knihy žrebcov a kobýl,
  • tlačivo o predaji do zahraničia, úhyne a zmene majiteľa.

Pripúšťací register

Pripúšťací register vydáva uznaná chovateľská organizácia pred začiatkom pripúšťacej sezóny majiteľom žrebcov s osvedčením na pôsobenie v plemenitbe v danom roku.

  • Prvá strana registra uvádza rok pripúšťacej sezóny, údaje o pripúšťacej stanici a základné údaje o žrebcovi.
  • Pre každú pripúšťanú kobylu sú v registri štyri farebne odlíšené prepisové lístky v poradí biely, červený, zelený a modrý.
  • Register sa odovzdáva centrálnej evidencii koní najneskôr 30 dní po skončení pripúšťacej sezóny.

Biely pripúšťací lístok vypĺňa držiteľ žrebca: údaje o kobyle (meno, plemeno, druh plemennej knihy, otec, matka, farba a odznaky) a o jej majiteľovi, dátumy a typ pripúšťania. Typ sa uvádza číslom — prirodzená plemenitba, inseminácia čerstvým spermatom, inseminácia mrazeným spermatom, embryotransfer, alebo inseminácia a embryotransfer. Biely lístok ostáva v bloku pripustenia a po potvrdení centrálnou evidenciou ho archivuje majiteľ žrebca.

Červený pripúšťací lístok archivuje uznaná chovateľská organizácia — ostáva v pripúšťacom registri pre vnútornú potrebu konzulenta organizácie a centrálnej evidencie.

Modrý a zelený lístok sú hlásenkou o narodení žriebäťa. Po pripustení ich držiteľ žrebca odovzdá majiteľovi kobyly, ktorý ich prináša ku každému ďalšiemu pripúšťaniu. Majiteľ kobyly vyplní výsledok pripúšťania — pôrod (dátum, pohlavie žriebäťa, živé, mŕtve, dvojčatá), potrat, jalová alebo vstrebala — a oba lístky zašle organizácii poverenej vedením plemennej knihy príslušného plemena; podľa poučenia na tlačive do 14 dní po pôrode konzulentovi, ktorý v oblasti registruje žriebätá. Modrú hlásenku archivuje organizácia poverená vedením plemennej knihy.

Chovateľom pri registrácii žriebät, označovaní a vypĺňaní dokladov pomáhajú konzulenti pre chov koní uznanej chovateľskej organizácie; Zväz chovateľov koní na Slovensku – družstvo ich má rozdelených po oblastiach. Kontakt na konzulenta pre svoju oblasť získate priamo vo zväze.

Zelenú hlásenku potvrdí konzulent po trvalom označení žriebäťa výpalom alebo čipom; slúži ako podklad na vydanie potvrdenia o pôvode. Jej súčasťou je grafický popis koňa (odznaky, chlpové víry) a správa pre organizáciu o ďalšom osude kobyly — či uhynula, bola predaná, jalová alebo znova pripustená.

Životné číslo koňa

Každý kôň má jedinečné životné číslo, ktoré sa z neho dá prečítať. Napríklad v čísle 703 001 21 42 015 94 znamená:

  • 703 — kód Slovenska,
  • 001 — kód uznanej chovateľskej organizácie,
  • 21 — kód okresu chovateľa,
  • 42 — kód plemena,
  • 015 — poradové číslo koňa pri vložení do databázy v danom roku,
  • 94 — druhé dvojčíslie roka narodenia.

Potvrdenie o pôvode koňa

Potvrdenie o pôvode je oficiálny doklad o pôvode koňa. Vydáva sa po zaregistrovaní a označení žriebäťa, keď organizácia poverená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vedením plemennej knihy príslušného plemena dostane potvrdený pripúšťací lístok; pri starších koňoch na žiadosť s originálom riadne vyplneného pripúšťacieho lístka alebo iného dokladu o nadobudnutí koňa a s grafickým popisom.

  • Vydáva sa s rovnakým životným číslom zároveň s pasom koňa.
  • V chovateľskej praxi sa používa ako potvrdenie vlastníctva a uchováva sa oddelene od pasu. Pas sám vlastníctvo nepreukazuje.
  • Pas je identifikačný doklad, ktorý musí koňa stále sprevádzať; potvrdenie o pôvode nenahrádza.
  • Využije sa pri predaji koňa, na výstavách a zvodoch, pri likvidácii poistných udalostí a podobne.

Na potvrdení o pôvode je uvedená plemenná kniha a plemeno, životné číslo (UELN), meno koňa, dátum narodenia, pohlavie, farba, krajina a miesto narodenia, chovateľ a majiteľ, overenie pôvodu podľa DNA a číslo čipu. Väčšinu dokladu zaberá rodokmeň do štvrtej generácie — otec a matka, ich rodičia a ďalší predkovia s plemenom, farbou, rokom narodenia a životným číslom. Doklad uzatvára registrácia žriebäťa (dátum a výpaly), zápis do plemennej knihy a pečiatka s podpisom uznanej chovateľskej organizácie.

Overenie pôvodu podľa DNA

Genotyp DNA a overenie pôvodu koňa robí na Slovensku laboratórium genetiky Plemenárskych služieb SR, š. p. Vzorka — hriva alebo krv — sa posiela so sprievodným tlačivom, ktoré nahrádza záväznú objednávku. Uvádza sa v ňom platiteľ a chovateľ, potomok, matka a otec (pri krytí kobyly dvoma žrebcami obaja), pri každom pohlavie, meno, mikročip alebo životné číslo, dátum narodenia, farba a plemeno, ďalej dátum odberu a odoslania vzorky a súhlas s odoslaním kópie osvedčenia príslušnej plemennej knihe. Bez čitateľného a úplného vyplnenia laboratórium vzorku netestuje.

Výsledkom je karta mikrosatelitného typu koňa (Equine Microsatellite Type Card). Obsahuje meno koňa, číslo čipu, dátum narodenia, plemeno, pohlavie, otca a matku a pri každom zo sedemnástich mikrosatelitných markerov (napríklad AHT4, ASB17, HMS7, HTG10, VHL20) dve alely označené písmenami — jednu kôň zdedil po otcovi a druhú po matke. Pôvod sa overuje tak, že každá alela potomka sa musí nájsť u jedného z rodičov. Kartu podpisuje genetik laboratória a nesie číslo testu, dátum testu a dátum vydania.

Plemenná kniha žrebcov

Žrebec sa do plemennej knihy žrebcov zapisuje až po splnení požiadaviek štatútu plemennej knihy a šľachtiteľského programu. K zápisu sa predkladá potvrdenie o pôvode a identifikačný doklad. Podmienkou sú výkonnostné skúšky; pre žrebca s preukázanou vlastnou výkonnosťou (napríklad zo športu) môže program určiť osobitný postup.

Zápisom hodnotenie žrebca nekončí: po niekoľkých rokoch pôsobenia v chove — podľa podkladov k slovenským plemenným knihám po štyroch rokoch — sa žrebec hodnotí podľa potomstva. Zoznam žrebcov zaradených do akceleračného programu sa aktualizuje každoročne.

Plemenná kniha kobýl

Kobyla sa do plemennej knihy kobýl zapisuje na základe splnenia podmienok šľachtiteľského programu a prihlášky majiteľa. Zapísané kobyly sa rozdeľujú do sekcií A, B a C; podkladom zaradenia je zvod (predvedenie kobyly na hodnotení) a jej lineárne hodnotenie. Majiteľ môže kobylu predviesť opätovne a jej zaradenie sa potom prehodnotí.

Plemenná kniha žriebät a valachov

Do plemennej knihy žriebät a valachov sa zapisujú jedince, ktoré ešte nedosiahli vek na zápis do ďalších oddielov, a vykastrované jedince. Ani tieto kone pre chov nie sú stratené: ich výsledky slúžia aj na hodnotenie predkov a súrodencov — výkon valacha v športe hovorí niečo o jeho otcovi a matke.

4. Charakter plemennej knihy: forma, jednotnosť, otvorenosť

Plemennú knihu opisujú tri vlastnosti — v akej forme sa vedie, koľko kníh pre plemeno existuje a koho do chovu pustí.

  • Forma — plemenná kniha je elektronická databáza alebo písomná evidencia. Rozhoduje obsah zápisu, nie nosič.
  • Jednotnosť — v slovenskej praxi je kniha jednotná: plemennú knihu plemena vedie jedna uznaná chovateľská organizácia a zapisujú sa do nej všetky kone toho plemena. Nariadenie o plemenitbe zvierat pritom uznanie viacerých organizácií pre to isté plemeno nevylučuje.

Podľa toho, koho do chovu pustí, sa knihy delia na uzavreté a otvorené.

  • Uzavretá plemenná kniha zapisuje iba potomstvo rodičov zapísaných v tej istej knihe. Typickým príkladom je plnokrvník anglický: plemeno sa šľachtí na dostihovú výkonnosť a jeho kniha pripúšťa iba potomstvo zapísaných rodičov. Pre plnokrvníka platí aj to, že sa do knihy zapisuje iba potomstvo z prirodzenej plemenitby, nie z umelej inseminácie. Na Slovensku sú uzavreté napríklad plemenné knihy hucula a lipicana — neumožňujú využívať v plemenitbe iné plemená.
  • Otvorená (či polootvorená) plemenná kniha pripúšťa aj kone iných uznaných plemien, ak to šľachtiteľský program dovoľuje a ak pomáhajú chovnému cieľu. Takto pracuje väčšina športových teplokrvníkov: do chovu sa dostávajú aj žrebce iných teplokrvných kníh a plnokrvníci, keď sú pre cieľ prínosom. Na Slovensku je otvorená napríklad plemenná kniha slovenského teplokrvníka — za podmienok programu prijíma aj jedince z iných plemenných populácií.

Ani jeden prístup nie je „lepší“. Uzavretá kniha drží čistotu línie a dlhý rodokmeň v jednom plemene; otvorená rýchlejšie preberá to, čo sa osvedčilo inde. Cenou otvorenosti je, že plemená športových teplokrvníkov sú si navzájom geneticky blízke a hranica medzi nimi je viac otázkou knihy než krvi.

5. Ako sa líši chov jednotlivých skupín plemien

Opis plemien — vzhľad, povahu a využitie — nájdete v sprievodcovi Plemená koní. Tu ide o to, ako sa v nich chová:

  • Športové teplokrvníky — cieľ je jazdecký šport (skoky, drezúra, všestrannosť). Kone sa hodnotia za exteriér, chody a skok, žrebce prechádzajú výberom a výkonnostnou skúškou a stále väčšiu váhu majú výsledky potomstva v súťažiach. Knihy sú väčšinou otvorené.
  • Plnokrvník anglický — cieľ je rýchlosť a vytrvalosť na dostihovej dráhe, výber sa opiera najmä o dostihové výsledky. Kniha je uzavretá.
  • Arabský plnokrvník — dlhá tradícia chovu na pôvod a typ; v knihe záleží na zdokladovanom rodokmeni.
  • Chladnokrvníky — cieľ je ťažná sila, pokojná povaha a vytrvalosť v práci; hodnotí sa najmä exteriér, mohutnosť a správny pohyb.
  • Pony a malé plemená — cieľom je často univerzálny alebo športový pony pre deti; v chovnom cieli má veľkú váhu povaha a ovládateľnosť, a pri niektorých plemenách aj zachovanie pôvodného typu.

Rozdiel je teda v cieli, a od cieľa sa odvíja všetko ostatné: čo sa hodnotí, kto smie do chovu a ako sa kone vyberajú.

6. Hodnotenie exteriéru, chodov a skoku

Prvé, čo chovateľská organizácia o koňovi zistí, je to, čo vidno okom. Pri zápise kobýl, pri výbere žrebcov a pri prehliadkach mladých koní hodnotitelia posudzujú:

  • exteriér — typ, stavbu tela, končatiny a ich postoj, kopytá,
  • chody — krok, klus a cval: rytmus, mechaniku, prácu chrbta a zadných končatín,
  • skok — pri športových plemenách často skok na voľno: techniku, rozsah a správanie pred prekážkou.

Hodnotenie môže mať dve podoby. Známky (body na stupnici) dávajú celkový dojem a dajú sa porovnať v rámci prehliadky. Lineárny opis namiesto „dobrý — zlý“ zapisuje, kde na stupnici medzi dvoma krajnosťami kôň leží (napríklad krátky — dlhý krk, strmé — sklonené plece). Lineárny opis nehovorí, čo je lepšie, ale je presnejší údaj pre výpočet dedičnosti a pre výber partnera do pripárovania.

Zápisy z hodnotenia sú obrazom koňa v jeden deň. Kôň v zlej kondícii, nevyspelý alebo nervózny z novej situácie môže dopadnúť horšie, než zodpovedá jeho dedičnosti — preto sa hodnotenie dopĺňa ďalšími zdrojmi.

Ako je kôň stavaný a ako sa pohybuje, rozoberáme v sprievodcovi Anatómia a biomechanika koňa.

7. Výkonnostné skúšky a súťaže mladých koní

Výkon pod jazdcom sa z prehliadky na ruke nedá vyčítať. Šľachtiteľské programy preto používajú výkonnostné skúšky:

  • Staničná skúška — kone (najčastejšie žrebce) sú istý čas spolu v jednej stanici, majú rovnaký výcvik a posudzujú ich tí istí hodnotitelia a cudzí jazdci. Výhodou je rovnaké prostredie pre všetkých, a teda porovnateľnosť.
  • Skúška v teréne (poľná skúška) — kratšie hodnotenie koní, ktoré sa pripravujú doma. Je dostupnejšia, ale výsledok viac ovplyvňuje domáca príprava.
  • Súťaže mladých koní a športové výsledky — výkon v drezúre, skokoch či všestrannosti v skutočných súťažiach. Sú to údaje o tisícoch koní, ale s veľkým vplyvom jazdca, výcviku a zostavy súťaže.

Dĺžku a obsah skúšok, váhu jednotlivých častí a podmienky, za ktorých kôň uspeje, určuje šľachtiteľský program — pri rôznych plemenách aj krajinách sa líšia.

Výsledky potomstva v športe zbierajú chovateľské organizácie aj medzinárodne: Svetová federácia chovu športových koní (World Breeding Federation for Sport Horses, WBFSH) zostavuje rebríčky plemenných kníh a žrebcov podľa výsledkov ich potomstva v medzinárodných súťažiach.

8. Dedivosť a plemenná hodnota

Výkon koňa (fenotyp) je súčet toho, čo zdedil (genotyp), a toho, čo mu dalo prostredie — odchov, kŕmenie, výcvik, jazdec, zdravie. Do potomstva sa prenáša iba časť z dedičného podielu.

Dedivosť (heritabilita, h²) hovorí, aká časť rozdielov medzi koňmi v danej populácii je daná dedičnosťou, ktorú rodičia odovzdajú. Nie je to vlastnosť jedného koňa, ale znaku v populácii. Pri znakoch, ktoré sa merajú v rovnakých podmienkach (chody, skok na voľno pri skúške), býva dedivosť vyššia; pri súťažných výsledkoch, kde výrazne zasahuje jazdec a výcvik, býva nižšia. Konkrétne hodnoty sa líšia podľa plemena, znaku a spôsobu merania — preto ich tu neuvádzame ako všeobecné čísla.

Plemenná hodnota je odhad dedičného podielu, ktorý kôň odovzdá potomstvu. Počíta sa štatistickými modelmi — najčastejšie metódou BLUP (najlepší lineárny nestranný odhad) na modeli zvieraťa — z troch zdrojov naraz:

  • z vlastného výkonu koňa,
  • z výkonu príbuzných (rodičia, súrodenci),
  • z výkonu potomstva — pri žrebcoch s veľkým počtom potomkov je to najsilnejší zdroj.

Ku každej plemennej hodnote patrí spoľahlivosť (presnosť odhadu). Mladý žrebec s prvými žriebätami má spoľahlivosť nízku a jeho hodnota sa môže výrazne pohnúť; starší žrebec so stovkami potomkov v súťažiach má odhad stabilný. Plemennú hodnotu bez spoľahlivosti nemá zmysel porovnávať.

Plemenné hodnoty sa zverejňujú relatívne — ako odchýlka od priemeru populácie alebo ako index so stredom pri pevnom čísle. Hodnoty z rôznych plemenných kníh preto nemusia byť priamo porovnateľné.

9. Genetický zisk: prečo chov napreduje pomaly

To, o koľko sa populácia za rok v znaku zlepší, opisuje v kvantitatívnej genetike tzv. rovnica chovateľa. Genetický zisk za rok rastie s tromi vecami a klesá so štvrtou:

  • intenzita výberu — aká malá a výnimočná časť koní sa stane rodičmi,
  • presnosť výberu — ako dobre plemenná hodnota vystihuje skutočnú dedičnosť,
  • dedičná premenlivosť — koľko dedičných rozdielov v populácii vôbec je,
  • generačný interval — priemerný vek rodičov pri narodení potomstva. Čím dlhší, tým pomalší pokrok.

Kôň má generačný interval dlhý: kobyly aj žrebce sa do chovu dostávajú až po dorastení a výkonnostných skúškach a v chove ostávajú veľa rokov. Žrebce sa navyše často vyberajú skôr, než majú dosť potomkov na presnú plemennú hodnotu. Preto sa pokrok v chove koní meria skôr v desaťročiach než v rokoch — a preto má zmysel dlhodobý chovný cieľ, ktorý sa nemení s každou módou.

Umelá inseminácia a zmrazené semeno zvyšujú intenzitu výberu, lebo jeden žrebec môže mať viac potomkov; zároveň však zužujú populáciu na menej otcov, čo je téma nasledujúcej kapitoly.

10. Zdravie, genetické poruchy a príbuzenská plemenitba

Chov, ktorý vyberá len na výkon, môže nechtiac šíriť aj to, čo koňovi škodí. Šľachtiteľské programy preto do výberu zaraďujú aj zdravie:

  • Röntgenové vyšetrenie končatín pri výbere plemenných žrebcov — napríklad pre osteochondrózu, ktorá má dedičnú zložku.
  • Genetické testy na známe dedičné poruchy s jednoduchou dedičnosťou — napríklad syndróm krehkej kože teplokrvníkov (WFFS). Prenášač takejto recesívnej poruchy je zdravý; choré je až žriebä, ktoré dostane chybný gén od oboch rodičov. Pri pripárovaní dvoch prenášačov sa tomu dá predísť výberom partnera.
  • Povaha a ovládateľnosť — majú dedičnú zložku a v chovných cieľoch moderných športových plemien dostávajú čoraz väčšiu váhu.

Príbuzenská plemenitba (inbríding) vzniká, keď majú rodičia spoločných predkov. Mierne a vedomé spojenie výborného predka môže upevniť jeho vlastnosti, no s rastúcou príbuznosťou rastie riziko, že sa stretnú recesívne poruchy, a môže klesať plodnosť a vitalita. Mieru príbuznosti vyjadruje koeficient príbuzenskej plemenitby; zodpovedný chovateľ ho pri plánovaní pripárovania sleduje, najmä keď v populácii dominuje niekoľko obľúbených žrebcov.

Vplyv zdravia matky a priebehu gravidity na žriebä rozoberáme v sprievodcovi Reprodukcia a gravidita kobyly.

11. Chovný cieľ a šľachtiteľský program

Šľachtiteľský program plemena sa skladá z piatich súčastí, ktoré na seba nadväzujú:

  1. chovný cieľ plemena — aký kôň sa má chovať,
  2. selekčný a akceleračný program — ako sa vyberajú rodičia ďalšej generácie a čím sa má dosahovanie cieľa urýchliť,
  3. kontrola úžitkovosti a dedičnosti — hodnotenia, výkonnostné skúšky a odhad plemennej hodnoty (kapitoly 6 až 8),
  4. lineárne hodnotenie vlastností a znakov — opis exteriéru a chodov na stupnici medzi dvoma krajnosťami (kapitola 6),
  5. evidencia výkonnosti populácie — údaje o výkone koní plemena, z ktorých sa dá zistiť, či chov napreduje k cieľu.

Hlavné kritériá selekcie

Pri výbere rodičov ďalšej generácie sa posudzujú štyri okruhy:

  • pôvod — rodokmeň a vhodnosť krvných kombinácií,
  • exteriér — typ, telesná stavba, korektnosť a mechanika chodov,
  • výkonnosť — charakter, temperament, jazditeľnosť, vlohy a výkon,
  • zdravie — konštitúcia, plodnosť a neprítomnosť dedičných chýb.

Akceleračný program

Akceleračný program je výberový program na urýchlenie selekčného pokroku. Jeho cieľom je plemenné jadro s kvalitným pôvodom a overenou výkonnosťou: preverené kobyly sa pripúšťajú preverenými žrebcami. Je súčasťou šľachtiteľského programu a zoznam žrebcov v ňom každoročne aktualizuje rada plemennej knihy.

Chovný cieľ je opis koňa, ktorého chce plemeno chovať. Je súčasťou šľachtiteľského programu a od neho sa odvíja, čo sa hodnotí, s akou váhou a koho výber pustí do chovu. Dobrý chovný cieľ:

  • je konkrétny — hovorí, na aké využitie sa kôň chová (napríklad skoky, drezúra, voľnočasové jazdenie, práca v záprahu, deti),
  • je vyvážený — popri výkone zahŕňa zdravie, dlhovekosť, povahu a ovládateľnosť,
  • je merateľný — ku každej vlastnosti existuje hodnotenie alebo skúška, z ktorej sa dá odhadnúť plemenná hodnota,
  • je stály — kvôli dlhému generačnému intervalu sa nemení s každou sezónou.

Pre športové teplokrvníky sa v odbornej literatúre opakovane uvádza, že chovné ciele sa za posledné desaťročia posunuli od univerzálneho koňa k špecializácii na drezúru alebo skoky a že k výkonu pribudli aj ovládateľnosť (jazditeľnosť), povaha a zdravie. Pri pony plemenách pre deti zas vystupuje do popredia bezpečnosť, pokoj a veľkosť primeraná jazdcovi.

Chovný cieľ je to, čo odlišuje plemená viac než farba či výška: dve plemená s podobným vzhľadom môžu chovať veľmi odlišné kone, ak ich knihy chcú od koňa niečo iné.

12. Čo z toho plynie pri kúpe a výbere koňa

  • Overte zápis. „Kôň s papiermi“ môže znamenať pas bez plemennej príslušnosti, zápis v doplnkovej časti aj zápis v hlavnej časti. Pýtajte sa, v ktorej knihe, v ktorej časti a triede je kôň zapísaný.
  • Rodokmeň je informácia, nie záruka. Slávny otec zvyšuje pravdepodobnosť, nie istotu — každé žriebä dostane od rodičov náhodnú polovicu génov.
  • Plemenná hodnota žrebca hovorí o priemere potomstva. Pri výbere žrebca na pripustenie sledujte aj spoľahlivosť a to, či sa jeho hodnota hodí ku kobyle.
  • Výsledky koňa čítajte s jazdcom. Športový výsledok je dielom koňa aj jazdca a výcviku.
  • Zdravie má prednosť. Predkúpna veterinárna prehliadka a pri chovnom koňovi aj otázka na genetické testy patria ku kúpe — viac v sprievodcovi Výber a kúpa koňa.
  • Pre jazdeckú školu je dôležitejšia povaha než rodokmeň. Pokojný kôň bez plemennej príslušnosti môže byť pre začiatočníka lepší partner než mladý kôň z výkonnostnej línie.

13. Časté chyby

  • Zamieňať pas za zápis v plemennej knihe. Pas identifikuje koňa; plemennú príslušnosť dokazuje zápis v knihe.
  • Posudzovať plemeno podľa vzhľadu. Kôň, ktorý „vyzerá ako“ určité plemeno, k nemu nepatrí bez zápisu.
  • Porovnávať plemenné hodnoty z rôznych kníh. Každá kniha ich počíta a vyjadruje po svojom.
  • Ignorovať spoľahlivosť. Vysoká plemenná hodnota mladého žrebca s nízkou spoľahlivosťou sa môže výrazne zmeniť.
  • Pripúšťať len podľa športovej slávy. Výsledok žrebca v športe nie je to isté ako jeho dedičnosť a nehovorí nič o tom, či sa hodí ku konkrétnej kobyle.
  • Prehliadať príbuznosť. Pripárovanie príbuzných koní bez sledovania koeficientu príbuzenskej plemenitby zvyšuje riziko dedičných porúch.
  • Chovať bez cieľa. „Pripustím kobylu, lebo je pekná“ bez predstavy, na čo má žriebä slúžiť, zvyšuje počet koní, pre ktoré sa ťažko hľadá využitie.

14. Literatúra a zdroje

Odborná literatúra a predpisy

  1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1012 o zootechnických a genealogických podmienkach na plemenitbu čistokrvných plemenných zvierat (nariadenie o plemenitbe zvierat) — plemenná kniha, jej hlavná a doplnková časť, šľachtiteľský program a uznávanie chovateľských organizácií.
  2. Zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat — uznané chovateľské organizácie na Slovensku.
  3. Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/2035, ktorým sa dopĺňa nariadenie (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa zariadení, ktoré držia suchozemské zvieratá, a vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/963, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadení (EÚ) 2016/429, (EÚ) 2016/1012 a (EÚ) 2019/6, pokiaľ ide o identifikáciu a registráciu zvierat čeľade koňovité — identifikácia koňa.
  4. Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 16/2012 Z. z. o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat — identifikácia a registrácia koní.
  5. STN 46 6310 Plemenné kone (1997) — platnosť overená na portáli noriem Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR 21. 11. 2026; nahradila vydanie z roku 1980.
  6. Falconer, D. S., Mackay, T. F. C.: Introduction to Quantitative Genetics, 4. vydanie, Longman, Harlow, 1996 — dedivosť, plemenná hodnota, odozva na výber a generačný interval.
  7. Henderson, C. R.: Best linear unbiased estimation and prediction under a selection model, Biometrics 31(2): 423–447, 1975 — metóda BLUP.
  8. Bowling, A. T., Ruvinsky, A. (ed.): The Genetics of the Horse, CABI Publishing, Wallingford, 2000 — genetika koní vrátane dedičných porúch a kvantitatívnych znakov.
  9. Koenen, E. P. C., Aldridge, L. I., Philipsson, J.: An overview of breeding objectives for warmblood sport horses, Livestock Production Science 88: 77–84, 2004 — chovné ciele športových teplokrvníkov.
  10. Thorén Hellsten, E., Viklund, Å., Koenen, E. P. C., Ricard, A., Bruns, E., Philipsson, J.: Review of genetic parameters estimated at stallion and young horse performance tests and their correlations with later results in dressage and show-jumping competition, Livestock Science 103: 1–12, 2006 — výkonnostné skúšky a ich vzťah k športovým výsledkom.
  11. World Breeding Federation for Sport Horses (WBFSH), wbfsh.org — rebríčky plemenných kníh a žrebcov podľa výsledkov potomstva.

Klubová prax JK Zelená míľa

  1. Pri každom koňovi klubu evidujeme pas, číslo UELN, pôvod a údaje z plemennej knihy tak, ako ich uvádza pas; plemennú príslušnosť nedomýšľame podľa vzhľadu.
  2. Pri výbere koní pre jazdeckú školu má prednosť povaha, zdravie a ovládateľnosť pred rodokmeňom.

Interpretačný rámec / odborný postoj klubu

  1. Čísla dedivosti a plemenných hodnôt neuvádzame ako všeobecné. Líšia sa podľa plemena, znaku a metódy; záväzné sú údaje organizácie, ktorá knihu vedie.
  2. Zdravie a povaha patria do chovného cieľa. Kôň sa chová pre človeka, ktorý na ňom bude jazdiť, a pre vlastný dlhý a zdravý život — pozrite Welfare a etika jazdectva.

Často kladené otázky

Je kôň s pasom automaticky plemenný kôň?

Nie. Pas identifikuje koňa a vydáva ho aj pre kone bez plemennej príslušnosti. Plemenným koňom určitého plemena je kôň zapísaný v plemennej knihe, ktorú vedie uznaná chovateľská organizácia, a pas takého koňa to uvádza.

Aký je rozdiel medzi hlavnou a doplnkovou časťou plemennej knihy?

Do hlavnej časti sa zapisujú kone, ktoré spĺňajú podmienky pôvodu a hodnotenia podľa šľachtiteľského programu. Doplnková časť je pre kone, ktoré podmienky hlavnej časti nespĺňajú, napríklad pre neúplne známy pôvod. Potomstvo sa môže do hlavnej časti dostať, ak to šľachtiteľský program pripúšťa a podmienky sa splnia.

Prečo má plnokrvník anglický uzavretú plemennú knihu a teplokrvníky nie?

Plnokrvník sa šľachtí na dostihovú výkonnosť v línii čistej krvi a do knihy sa zapisuje iba potomstvo zapísaných rodičov. Športové teplokrvníky majú cieľ v jazdeckom športe a šľachtiteľské programy väčšinou pripúšťajú aj žrebcov iných uznaných plemien, ak pomáhajú chovnému cieľu — podľa pravidiel tej-ktorej knihy.

Čo je plemenná hodnota a ako sa líši od výsledkov koňa?

Výsledok koňa je jeho výkon, teda dedičnosť spolu s prostredím — výcvikom, jazdcom, kŕmením. Plemenná hodnota je odhad tej časti, ktorú kôň odovzdá potomstvu. Počíta sa z výkonu koňa, jeho príbuzných a potomstva a má spoľahlivosť, ktorá rastie s množstvom údajov.

Prečo chov koní napreduje pomaly?

Lebo genetický zisk za rok závisí od toho, ako prísne a presne sa vyberá, koľko dedičnej premenlivosti v znaku je a ako dlho trvá generácia. Kone sa dostávajú do chovu neskoro a používajú sa dlho, takže generácia je dlhá a pokrok sa ráta skôr v desaťročiach.

Znamená vysoká plemenná hodnota žrebca, že žriebä bude dobré?

Nie isto. Plemenná hodnota hovorí o priemere potomstva, nie o jednom žriebäti — každé dostane od rodičov náhodnú polovicu génov. Pri jednotlivom koňovi rozhoduje aj kobyla, odchov a výcvik.

Pokračujte ďalej