Obsiahly sprievodca kolikou koňa — čo kolika je a prečo je kôň na ňu anatomicky stavaný, aké typy koliky poznáme a ktoré sú konzervatívne riešiteľné a ktoré chirurgické, ako rozpoznať príznaky podľa závažnosti, aké sú normálne fyziologické hodnoty, čo robiť a čo nikdy nerobiť do príchodu veterinára, kedy volať pomoc okamžite a ako kolike predchádzať. Vychádza z odbornej literatúry a klubovej praxe.
Autori: JK Zelená míľa ·
Čas čítania: ~16 min ·
Posledná aktualizácia: 7. júl 2026
Upozornenie — vzdelávací prehľad.
Tento materiál je vzdelávací prehľad, nie veterinárny návod a nenahrádza veterinára ani trénera. Príznaky, hodnoty a časové rámce sú orientačné — závisia od veku, plemena, kondície a zdravia konkrétneho koňa. Kolika môže mať mnoho príčin od miernych po život ohrozujúce a rozlíšiť ich dokáže len veterinár. Pri akomkoľvek podozrení na koliku sa vždy poraďte s veterinárom.
Bezpečnostné upozornenie — kolika je urgentný stav.
Kolika je bolesť brucha a môže byť prejavom stavu, ktorý bez rýchleho zásahu končí smrťou (torzia či posunutie čreva, ťažká impakcia). Vývoj býva rýchly a mierne príznaky sa vedia v priebehu hodín zmeniť na kritické. Pri podozrení na koliku vždy a čo najskôr volajte veterinára — radšej „zbytočne" než neskoro. Do jeho príchodu odoberte krmivo a koňa sledujte; nepodávajte lieky bez jeho pokynu.
Najdôležitejšie zásady (key takeaways).
Kôň má dlhý, zložitý tráviaci trakt a nedokáže zvracať — na koliku je stavaný a je jeho najčastejšou zdravotnou príčinou úhynu.
Väčšina kolík je mierna a konzervatívne riešiteľná; menšia časť (torzia, posunutie) vyžaduje operáciu — a čas rozhoduje o prežití.
Poznajte pokojové hodnoty svojho koňa: pulz 28–44, dych 8–16, teplota 37,5–38,5 °C, kapilárny návrat do 2 s, počuteľné črevné zvuky.
Do príchodu veterinára: odobrať krmivo, sledovať, merať pulz, pripraviť anamnézu; nepodávať lieky bez veterinára (flunixín maskuje príznaky).
Mýtus „váľanie spôsobí torziu" nie je podložený — pokojne ležiaceho koňa netreba nútiť vstať; vodenie má zmysel len pri hádzaní sa.
Prevencia je najúčinnejšia: vláknina a voda stále dostupné, postupné zmeny krmiva, pohyb, zuby, odčervenie, manažment piesku.
1. Čo je kolika a prečo je najčastejšou príčinou úhynu
Slovo kolika neoznačuje jednu chorobu, ale príznak — bolesť brucha.
Príčin môže byť veľa: od nevinného nahromadenia plynov po život ohrozujúce prekrútenie čreva.
Práve preto je kolika taká zákerná — navonok podobné príznaky môžu skrývať úplne odlišnú
závažnosť a rozlíšiť ich dokáže len veterinár. Kolika je zároveň najčastejšou
zdravotnou príčinou úhynu koní, a to nie preto, že by bola vždy smrteľná, ale preto,
že sa vyskytuje veľmi často a časť prípadov je naozaj kritická.
Prečo je kôň na koliku „stavaný"
Tráviaci trakt koňa je výsledkom evolúcie neustále sa pasúceho bylinožravca a má niekoľko
čŕt, ktoré ho robia zraniteľným:
Nedokáže zvracať. Silný zvierač na vstupe do žalúdka a uloženie
pažeráka prakticky znemožňujú vracanie. Čokoľvek sa dostane do žalúdka a čriev, musí prejsť
celým traktom — kôň sa nevie „uľaviť" opačným smerom.
Malý žalúdok, dlhé črevo. Žalúdok koňa je na jeho veľkosť malý
(približne 8–15 litrov), takže kôň je stavaný na časté prijímanie malých dávok, nie na
veľké kŕmenia. Za ním nasleduje dlhý tenký a mohutný hrubý črevný trakt — celkovo
okolo 25–30 metrov.
Voľne uložené hrubé črevo. Slepé črevo (caecum) a hrubé črevo nie sú
na väčšine dĺžky pevne ukotvené k brušnej stene. Voľná časť sa môže posunúť,
naplniť plynom alebo prekrútiť okolo svojej osi (torzia, volvulus).
Úzke miesta a ostré ohyby. Trakt má prirodzené zúženia a prudké obraty
(napr. pánvová ohbina hrubého čreva), kde sa ľahko zastaví posun tráveniny a vznikne
upchatie (impakcia).
Citlivá črevná mikroflóra. Trávenie vlákniny v hrubom čreve zabezpečujú
mikroorganizmy, ktoré zle znášajú náhle zmeny krmiva. Rýchla zmena naruší mikroflóru,
vzniká nadmerná fermentácia a plyn.
Tieto vlastnosti spolu znamenajú, že aj bežné prevádzkové chyby — náhla zmena krmiva,
málo vody, málo pohybu, zanedbaný chrup — sa u koňa ľahko prejavia ako bolesť brucha.
Dobrá správa je, že práve preto je kolika do veľkej miery preventabilná
(viď kapitola 6).
2. Typy koliky — konzervatívne a chirurgické
Delenie nižšie je zjednodušené. V praxi sa typy prelínajú a definitívnu diagnózu stanoví
veterinár. Orientačne rozlišujeme koliky konzervatívne riešiteľné (liekmi,
tekutinami, úpravou režimu) a koliky chirurgické, ktoré bez včasnej operácie
končia zle.
Zvyčajne konzervatívne
Plynová (tympanická) a spazmodická (kŕčovitá) kolika — najčastejšia a
obvykle najmiernejšia forma. Nadmerná fermentácia a plyn napínajú črevo, prípadne sa
objaví bolestivá kŕčovitá hyperperistaltika (zvýšená črevná aktivita). Často po
spazmolytikách a analgetikách ustúpi. Príčinou býva zmena krmiva, mladá tráva, stres.
Impakcia (upchatie) — nahromadenie suchej tráveniny v úzkych miestach
hrubého čreva (typicky pánvová ohbina) alebo v slepom čreve. Súvisí s nedostatkom vody,
hrubým senom, zubnými problémami a boxovým režimom. Rieši sa tekutinami (nazogastrická
sonda, infúzie), preháňadlami a časom; časť ťažkých impakcií si však vyžiada operáciu.
Často chirurgické alebo kritické
Posunutie (dislokácia) hrubého čreva — voľné hrubé črevo sa presunie
do nesprávnej polohy (napr. zaseknutie nad závesom sleziny a obličky). Časť sa napraví
konzervatívne, časť chirurgicky.
Torzia / volvulus (prekrútenie) — črevo sa prekrúti okolo svojej osi a
preruší sa prietok krvi. Ide o akútnu, mimoriadne bolestivú a život ohrozujúcu
príhodu, ktorá vyžaduje urgentnú operáciu. Čas do zákroku priamo rozhoduje o
prežití.
Strangulácia (zaškrtenie) — úsek čreva sa zaškrtí (napr. tukovým
útvarom — lipómom u starších koní, prietržou). Prietok krvi sa preruší, tkanivo odumiera —
chirurgická urgencia.
Piesková (sand) kolika — kôň spolu s krmivom prijíma piesok
(spásanie krátkej trávy na piesočnatom podklade, kŕmenie zo zeme). Piesok sa hromadí v
hrubom čreve, dráždi ho a môže spôsobiť upchatie i posunutie. Rieši sa psýliom a úpravou
kŕmenia; ťažké prípady chirurgicky.
Enteritída / kolitída (zápal čreva) — zápal tenkého alebo hrubého
čreva (infekčný, toxický). Prejavuje sa bolesťou, často hnačkou, horúčkou a rýchlym
zhoršením celkového stavu; hrozí dehydratácia a šok. Nie je „chirurgická" v pravom zmysle,
ale je to intenzívny, potenciálne smrteľný stav vyžadujúci veterinárnu starostlivosť.
Podstatné pre majiteľa.
Z príznakov nedokážete spoľahlivo určiť, či ide o neškodnú plynovú koliku alebo
o torziu. Práve preto je pravidlom volať veterinára a nečakať „či to samo prejde". Pri
chirurgických kolikách sa prognóza s každou stratenou hodinou zhoršuje.
3. Príznaky podľa závažnosti a normálne hodnoty
Kolika sa prejavuje prejavmi bolesti brucha. Ich intenzita zhruba naznačuje závažnosť, ale
nie je to pravidlo — aj tichý, apatický kôň môže byť v kritickom stave. Sledujte zmenu oproti
normálnemu správaniu svojho koňa.
Časté zaujímanie postoja na močenie bez výsledku, znížený alebo chýbajúci trus.
Časté ľahanie a vstávanie.
Stredne ťažké príznaky
Váľanie sa, opakované líhanie.
Potenie, zrýchlené dýchanie, napätý výraz.
Nafúknuté brucho, výrazný nepokoj a bolestivé grimasy.
Ťažké príznaky (kritický stav)
Prudké hádzanie sa o zem, neovládateľné váľanie s rizikom zranenia.
Apatia, skleslosť, nezáujem o okolie — pri vyčerpaní alebo šoku.
Injektované (tmavočervené až fialkasté) sliznice, spomalený kapilárny
návrat, studené končatiny, silne zrýchlený pulz.
Normálne fyziologické hodnoty zdravého koňa v pokoji.
Naučte sa merať tieto hodnoty na svojom koni, keď je zdravý — pri kolike sú zlatým
podkladom pre veterinára po telefóne.
Pulz: 28–44 úderov/min (pokoj). Nad 60 je varovné, nad 80 svedčí
o silnej bolesti alebo obehovom probléme.
Dych: 8–16 nádychov/min v pokoji.
Teplota: 37,5–38,5 °C (rektálne).
Sliznice (ďasná): vlhké a ružové. Bledé, tmavé, tehlovočervené či
fialkasté sú varovné.
Kapilárny návrat (CRT): po stlačení ďasna sa farba vráti do
2 sekúnd. Pomalší návrat značí obehové zlyhávanie/dehydratáciu.
Črevné zvuky: počuteľné škvŕkanie v oboch slabinách. Úplné
ticho (žiadna peristaltika) je vážny nález.
4. Prvá pomoc do príchodu veterinára
Vaším cieľom nie je koliku „vyliečiť", ale nezhoršiť situáciu, ochrániť koňa aj
seba a získať pre veterinára presné informácie. Kým veterinár telefonuje či cestuje,
postupujte pokojne a systematicky.
Čo ROBIŤ
Okamžite odoberte krmivo (seno, jadro, tráva). Ďalšie krmivo môže
zhoršiť upchatie. Vodu ponechajte, ak veterinár neurčí inak.
Zavolajte veterinára a popíšte príznaky, ich vývoj a namerané hodnoty.
Radšej skôr než neskôr.
Zmerajte a zapíšte hodnoty — pulz, dych, teplotu, farbu ďasien,
kapilárny návrat, či počujete črevné zvuky. Zopakujte merania a sledujte trend.
Sledujte prejavy bolesti a všímajte si, či a kedy odišiel trus.
Ak je kôň nepokojný a hádže sa, pokojne ho vodite v kroku po
bezpečnom, rovnom povrchu — pomôže mu to prekonať vlnu bolesti a znižuje riziko zranenia.
Nevyčerpávajte ho vyčerpávajúcimi „kilometrami".
Pripravte anamnézu pre veterinára: posledné kŕmenie a jeho zmeny,
prístup k vode, kedy naposledy trusil a močil, posledné odčervenie, zubná prehliadka,
transport, predošlé koliky, aktuálne lieky.
Zaistite bezpečné prostredie — odstráňte predmety, o ktoré by sa mohol
kôň zraniť; pripravte prístup pre veterinára a doklady o koni.
Čo NIKDY nerobiť.
Nepodávať lieky bez pokynu veterinára. Analgetiká, najmä
flunixín (Finadyne), silno maskujú príznaky — kôň
vyzerá lepšie, hoci prebieha vážny, možno chirurgický stav, a veterinár stráca schopnosť
posúdiť závažnosť. Podávajte len po jeho súhlase a v ním určenej dávke.
Nebrániť koňovi ležať, ak leží pokojne a neohrozuje sa. Nútiť
vyčerpaného koňa stáť za každú cenu je zbytočný stres.
Mýtus „váľanie spôsobí torziu". Nie je vedecky podložený, že by
samotné váľanie prekrútilo črevo — skôr je váľanie prejavom bolesti.
Vodenie má zmysel na zvládnutie prudkého hádzania sa a ochranu pred zranením, nie ako
„liek na torziu".
Nepodávať jedlo ani „domáce lieky" (pivo, olej lievikom a pod.).
Násilné podávanie tekutín ústami môže skončiť vdýchnutím a zápalom pľúc.
Nečakať „či to prejde". Pri mierne pôsobiacej kolike sa dá stav
rýchlo zvrhnúť; radšej konzultujte skôr.
5. Kedy volať veterinára a čo urobí
Pri kolike platí jednoduché pravidlo: pri podozrení volajte vždy a radšej
hneď. Existujú však príznaky, pri ktorých sa neváha ani chvíľu.
Volajte veterinára OKAMŽITE (red flags), ak kôň:
má silnú, neutíchajúcu bolesť, hádže sa o zem, nedá sa upokojiť;
má pulz nad 60 úderov/min v pokoji;
má tmavé, fialkasté alebo tehlovočervené sliznice a kapilárny návrat
nad 2 sekundy;
má úplne tiché brucho — žiadne črevné zvuky;
je apatický, skleslý, alebo naopak upadá do šoku;
je nafúknutý, dlho netrusil, prípadne má hnačku a horúčku;
príznaky sa vracajú po odznení lieku alebo sa napriek liečbe
zhoršujú.
Čo urobí veterinár
Veterinár posúdi celkový stav a bolesť, zmeria fyziologické hodnoty a systematicky hľadá
príčinu. Bežné vyšetrenia:
Klinické vyšetrenie — pulz, dych, teplota, sliznice, kapilárny návrat,
posluch črevných zvukov (auskultácia) v oboch slabinách.
Rektálne vyšetrenie — pohmatom cez konečník posúdi polohu a náplň
čriev, napnutie, prípadné posunutie alebo impakciu.
Nazogastrická sonda — zavedenie hadice cez nozdru do žalúdka. Overí
spätný tok obsahu (reflux — dôležitý pri obštrukcii tenkého čreva) a umožní podať vodu či
preháňadlá.
Ultrazvuk (sonografia) brucha — posúdi črevné kľučky, tekutinu,
pohyblivosť; prípadne punkcia brušnej dutiny (odber brušnej tekutiny) na
posúdenie závažnosti.
Odber krvi a podľa potreby ďalšie testy; pri podozrení na piesok aj
posluch „prílivových" zvukov či rozbor trusu.
Podľa nálezu veterinár zvolí liečbu — spazmolytiká a analgetiká, tekutiny sondou alebo
infúziou, psýlium pri piesku — alebo pri chirurgickej kolike odošle koňa na kliniku
na operáciu. Preto sa vopred oplatí vedieť, kam a ako by ste koňa v núdzi previezli.
6. Prevencia koliky
Väčšine kolík sa dá predchádzať dobrým manažmentom. Prevencia stojí na napodobnení
prirodzeného života koňa: veľa vlákniny, voda, pohyb a stabilný režim.
Kŕmenie
Dostatok kvalitnej vlákniny — základom je seno/pastva prakticky stále
dostupné. Objemové krmivo udržiava črevo v pohybe a stabilizuje mikroflóru.
Postupné zmeny krmiva — každú zmenu sena, jadra či pastvy zavádzajte
pozvoľne počas 7–14 dní. Náhla zmena je jednou z najčastejších príčin
koliky.
Malé porcie jadra — jadro deľte do viacerých menších dávok denne, nie
jedna veľká. Veľa škrobu naraz preťaží trávenie a živí nežiaducu fermentáciu.
Pravidelnosť — kŕmte v stabilnom čase; kôň zle znáša veľké výkyvy
režimu.
Kŕmenie mimo piesku — nekŕmte priamo zo zeme na piesočnatom podklade;
používajte jasle, rohože alebo siete.
Voda
Stály prístup k čistej vode. Nedostatok vody je hlavným rizikom
impakcie. V zime dbajte, aby voda nebola príliš studená ani zamrznutá — kone potom pijú
menej.
Kontrolujte funkčnosť napájačiek a v horúčavách príjem vody; menší príjem znamená
vyššie riziko.
Pohyb, zuby, odčervenie, piesok
Pravidelný pohyb a výbeh — pohyb podporuje peristaltiku. Dlhé státie
v boxe riziko koliky zvyšuje.
Starostlivosť o zuby — pravidelná prehliadka a úprava chrupu
(spravidla 1× ročne). Kôň, ktorý pre bolestivé zuby nedokáže rozžuť krmivo, je náchylnejší
na impakciu.
Cielené odčervenie — podľa rozboru trusu a plánu (nie „naslepo").
Vysoká záťaž parazitmi poškodzuje črevo a cievy a zvyšuje riziko koliky.
Manažment piesku — pri piesočnatom podklade zvážte pravidelné
kúry psýlia po konzultácii s veterinárom a kŕmenie mimo zeme.
Obmedzenie stresu — plynulé zmeny prostredia, stáda a režimu; stres a
transport patria medzi spúšťače.
7. Rizikové situácie v klubovej praxi
V bežnej prevádzke jazdeckého klubu sa opakujú situácie, pri ktorých riziko koliky stúpa.
Poznať ich znamená vedieť vopred zvýšiť dohľad.
Zmena krmiva a prechod na pastvu — nová dodávka sena, iné jadro, prvé
jarné vypustenie na sýtu mladú trávu. Prechod zavádzajte postupne a mladú trávu dávkujte
(najskôr krátke intervaly).
Horúčavy a nižší príjem vody — v teple môže kôň piť menej a viac potiť,
čím rastie riziko impakcie. Kontrolujte vodu a príjem, ponúknite soľ/elektrolyty s vodou
(viď sprievodca Kone a horúčavy).
Transport — cestovanie je stres, kôň často menej pije a menej sa hýbe.
Po dlhšom transporte koňa sledujte, ponúknite vodu a namočené krmivo a nezaťažujte ho hneď
(viď sprievodca Transport koňa).
Boxový režim (box rest) — dlhé státie v boxe pri zranení či rekonvalescencii
spomaľuje peristaltiku a mení kŕmenie. Zabezpečte dostatok vlákniny, vodu a po dohode s
veterinárom čo najviac riadeného pohybu.
Zmena stajne, stáda alebo tréningovej záťaže — nové prostredie a sociálne
napätie sú spúšťačom; zavádzajte zmeny plynulo.
Kôň, ktorý už koliku prekonal — časť koní má sklon k opakovaným
kolikám; venujte im zvýšenú pozornosť pri kŕmení a vode.
8. Časté chyby
Čakanie „či to samo prejde" — pri kolike sa stav vie rýchlo zvrhnúť;
pri chirurgickej príhode každá hodina zhoršuje prognózu.
Podanie lieku (flunixínu) na vlastnú päsť — zamaskuje príznaky, kôň
„ožije" a vážny stav sa odhalí neskoro.
Ponechanie krmiva pri prvých príznakoch — krmivo môže zhoršiť
upchatie.
Násilné vodenie do vyčerpania alebo naopak bránenie pokojne ležiacemu
koňovi ležať — obe krajnosti sú chybné; vodenie je nástroj proti hádzaniu sa, nie samoúčel.
Násilné podávanie „domácich liekov" ústami (pivo, olej) — riziko
vdýchnutia a zápalu pľúc, žiadny doložený prínos.
Náhla zmena krmiva bez postupného prechodu — jedna z najčastejších
spúšťacích príčin.
Zanedbaná voda — prázdna, špinavá alebo zamrznutá napájačka znižuje
pitie a priamo živí riziko impakcie.
Neznalosť pokojových hodnôt koňa — bez znalosti normálneho pulzu a
črevných zvukov nedokážete veterinárovi popísať odchýlku.
Kŕmenie zo zeme na piesku — dlhodobo vedie k pieskovej kolike.
9. Literatúra a zdroje
Odborná literatúra
White, N. A., Edwards, G. B. (eds.): The Equine Acute Abdomen (3. vydanie) — komplexná monografia o patofyziológii, diagnostike a chirurgii koliky.
American Association of Equine Practitioners (AAEP) — Colic guidelines a owner education: rozpoznanie koliky, prvá pomoc a rozhodovanie o odoslaní na kliniku.
British Equine Veterinary Association (BEVA) — REACT kampaň a odporúčania k včasnému rozpoznaniu koliky a zníženiu rizika.
National Research Council (NRC): Nutrient Requirements of Horses (2007) — kŕmenie, príjem vody a vlákniny, riziká náhlych zmien krmiva.
Reed, S. M., Bayly, W. M., Sellon, D. C.: Equine Internal Medicine — diferenciálna diagnostika bolesti brucha a gastrointestinálne choroby koní.
Klubová prax JK Zelená míľa
Postupné zavádzanie zmien krmiva a prechodu na pastvu u klubových koní (7–14 dní), delenie jadra do menších dávok.
Sledovanie pokojových fyziologických hodnôt koní a záznam anamnézy pre rýchlu komunikáciu s veterinárom.
Zvýšený dohľad v rizikových situáciách — transport, horúčavy, boxový režim a kone so sklonom k opakovaným kolikám.
Interpretačný rámec / odborný postoj klubu
Pri podozrení na koliku má prednosť včasné privolanie veterinára pred vyčkávaním — radšej „zbytočný" výjazd než premeškaná chirurgická kolika.
Lieky proti bolesti podávame len po konzultácii s veterinárom, aby sme nezamaskovali vážny stav.
Prevenciu (vláknina, voda, pohyb, zuby, odčervenie, manažment piesku) pokladáme za neoddeliteľnú súčasť welfare, nie za nadštandard.
Tento materiál je vzdelávací prehľad a nenahrádza veterinárne posúdenie. Pri príznakoch koliky, silnej bolesti brucha, apatie alebo zhoršujúceho sa stavu vždy a bezodkladne kontaktujte veterinára.
Odporúčaná citácia: JK Zelená míľa.
Kolika u koňa — prevencia, príznaky a prvá pomoc. JK Zelená míľa,
aktualizované 7. 7. 2026. Dostupné na: jkzm.sk/kolika-u-kona
Často kladené otázky
Ako spoznám, že kôň má koliku?
Kolika je bolesť brucha a prejavuje sa nepokojom, hrabaním, obzeraním sa na brucho, kopaním do brucha, ľahaním a vstávaním, váľaním, potením a odmietaním krmiva. Pri ťažkej kolike je kôň apatický, má injektované (tmavočervené) sliznice a zrýchlený pulz. Pri akomkoľvek podozrení odoberte krmivo a volajte veterinára.
Mám nechať koňa s kolikou váľať sa, alebo ho vodiť?
Ak kôň leží pokojne, netreba ho nútiť vstať — mýtus, že váľanie samo osebe spôsobí torziu (prekrútenie) čreva, nie je podložený. Pri silnom nepokoji a hádzaní sa, kde hrozí zranenie koňa alebo človeka, je vhodné koňa opatrne vodiť v kroku, kým nepríde veterinár. Nikdy neriskujte vlastnú bezpečnosť.
Môžem koňovi s kolikou podať liek proti bolesti?
Nie bez pokynu veterinára. Lieky proti bolesti, najmä flunixín (Finadyne), silne maskujú príznaky — kôň sa zdá v poriadku, hoci prebieha vážny, možno chirurgický stav, a veterinár stráca schopnosť správne posúdiť závažnosť. Lieky podávajte len po telefonickej alebo osobnej konzultácii s veterinárom.
Aké sú normálne fyziologické hodnoty zdravého koňa v pokoji?
Pulz 28 až 44 úderov za minútu, dych 8 až 16 nádychov za minútu, teplota 37,5 až 38,5 °C, kapilárny návrat do 2 sekúnd, ružové vlhké sliznice a počuteľné črevné zvuky v oboch slabinách. Zrýchlený pulz nad 60, tiché brucho bez zvukov a tmavé sliznice sú pri kolike varovné.
Dá sa kolike predchádzať?
Väčšine kolík áno. Kľúčové je stále dostupné kvalitné objemové krmivo a voda, postupné (nie náhle) zmeny krmiva, malé porcie jadra, pravidelný pohyb a výbeh, starostlivosť o zuby, cielené odčervenie a manažment prijímania piesku. Riziko stúpa pri náhlych zmenách kŕmenia, transporte, boxovom režime a v horúčavách pri nižšom príjme vody.
Prečo je kôň na koliku obzvlášť náchylný?
Tráviaci trakt koňa je dlhý (okolo 25 až 30 metrov), s úzkymi miestami, ohybmi a dlhým hrubým črevom, ktoré je v bruchu voľne uložené a môže sa posunúť či prekrútiť. Kôň tiež nedokáže zvracať. Preto sa problémy v čreve ľahko prejavia ako bolesť brucha a kolika je najčastejšou zdravotnou príčinou úhynu koní.
