Jazda v teréne a vychádzky

1. Prečo terén stojí za to

Vychádzka nie je „oddych od tréningu“ — je to plnohodnotná časť výcviku, ktorú jazdiareň nedokáže nahradiť. Prínos je merateľný na koňovi aj na jazdcovi.

Čo terén dáva koňovi

• Kondíciu z premenlivého povrchu. Práca do mierneho kopca a po nerovnom podklade zapája zadok a chrbát inak než rovná jazdiareň a buduje výdrž bez toho, aby sa opakovali tie isté figúry dokola.
• Psychickú odolnosť. Kôň, ktorý pravidelne vidí a počuje nové podnety, na ne postupne prestáva reagovať panikou. Odolnosť sa nedá nacvičiť v prostredí, kde sa nikdy nič nedeje.
• Uvoľnenie a zmenu. Striedanie práce chráni pred stereotypom a jednostranným zaťažením — a to je aj otázka welfare, nie iba tréningovej metodiky.

Čo terén dáva jazdcovi

• Skutočnú nezávislosť sedu. V teréne sa nedá „držať figúrou“ — jazdec sa musí vyrovnať s tým, čo príde.
• Čítanie koňa. Zdvihnutá hlava, stuhnutý chrbát, zrýchlený krok — v teréne sa reč tela koňa prejaví oveľa skôr než na jazdiarni a jazdec sa učí reagovať včas.
• Rozhodovanie. Kedy zastať, kedy zosadnúť, kedy sa otočiť — to sú rozhodnutia, ktoré na jazdiarni robí tréner za jazdca.

Práve preto klub terén podporuje. Podmienkou však je, že sa doň ide pripravene a organizovane — nie preto, že je pekné počasie a niekomu sa zachcelo.

2. Kedy je jazdec pripravený

Najčastejšia otázka znie „koľko hodín musím odjazdiť“. Odpoveď v hodinách neexistuje. Rozhoduje jediné: či jazdec dokáže koňa ovládať aj vtedy, keď kôň nespolupracuje. Na jazdiarni sa to nepozná, lebo tam kôň väčšinou spolupracuje.

Praktické minimum pred prvou vychádzkou

• Stabilný a nezávislý sed v kroku, kluse aj cvale — jazdec sa nedrží oťažou a rovnováhu nehľadá v ruke koňa (viac v sprievodcovi Jazdecký sed a pomôcky).
• Spoľahlivé zastavenie a schopnosť udržať tempo aj vtedy, keď kôň ponúka viac.
• Zvládnutý úľak. Prudký úskok nabok nesmie jazdca vyhodiť zo sedla. Toto je najtvrdšie kritérium a zároveň najčastejší dôvod, prečo tréner vychádzku ešte odloží.
• Pokoj v neočakávanej situácii. Jazdec, ktorý pri prekvapení stuhne alebo skríkne, prenáša napätie priamo na koňa.
• Ochota počúvať sprievodcu bez diskusie. V teréne nie je čas vysvetľovať dôvod pokynu.

Deti a začiatočníci

Pre deti a úplných začiatočníkov klub ponúka vychádzku, pri ktorej má sprievodca koňa po celý čas pod kontrolou — na vodiacej oťaži alebo tesne vedľa jazdca, pri celkom prvej vychádzke a u menších detí vedie koňa pešo. To nie je „menejcenná“ vychádzka: je to jediný spôsob, ako dostať do terénu jazdca, ktorý koňa sám ešte neovláda, bez neprimeraného rizika. Súvislosti pre rodičov rozoberá sprievodca Jazdectvo, deti a rodičia.

3. Nikdy sám — pravidlo sprievodu

Toto je najtvrdšie pravidlo celého sprievodcu a v našom klube z neho neexistuje výnimka. Do terénu sa vyráža buď so sprievodcom klubu, alebo najmenej vo dvojici skúsených jazdcov. Sólo vychádzku klub neponúka a ani ju neumožňuje vlastným členom.

Prečo taká prísnosť

• Kôň sa vráti, jazdec nie. Pri páde bez svedka sa kôň spravidla vydá domov sám. Kým si niekto v stajni uvedomí, čo sa stalo, a kým sa dohľadá trasa, uplynú desiatky minút — a to sú presne tie minúty, ktoré rozhodujú pri bezvedomí, krvácaní alebo podchladení.
• Telefón nestačí. Bezvedomý jazdec nezavolá. Telefón v sedlovej brašni odchádza s koňom. Aj pri vedomí sa človek so zlomeninou v poli nemusí dovolať signálu.
• Druhý jazdec vie viac než náhodný okoloidúci. Vie chytiť voľného koňa, vie, kde presne ste, a vie záchranárom povedať, čo sa stalo.
• Kone sú stádové zvieratá. Osamotený kôň je v teréne nervóznejší a náchylnejší na úľak než kôň v skupine — sólo jazda teda riziko nielen zhoršuje následkami, ale aj zvyšuje pravdepodobnosť problému.

Pravidlo je zapísané aj v klubovom poriadku (bod 7.5) a vzťahuje sa rovnako na členov, ustajnených klientov aj hostí. Klub si zároveň vyhradzuje právo vychádzku zrušiť — pre počasie, stav terénu, zdravotný stav koňa alebo zloženie skupiny.

4. Príprava koňa a výstroj

Do terénu nejde každý kôň a nie v každom stave. Kôň, ktorý má v ten deň voľno, ktorý kríva alebo ktorý sa vracia po chorobe, ostáva doma — bez diskusie.

Kontrola pred vyrazením

• Kopytá a podkúvanie. Vyčistené kopytá, pevné podkovy, žiadna uvoľnená podkova. Strata podkovy uprostred trasy znamená návrat krokom po mäkkom. Podrobne v sprievodcovi Starostlivosť o kopytá.
• Nohy a chôdza. Prejsť koňa v kroku a kluse na tvrdom — nesúmernosť rieši krívanie, nie vychádzka.
• Odery a citlivé miesta. Miesta pod podbrušníkom a obrúčkou skontrolovať pohľadom aj rukou; drobný oder sa na hodinovej vychádzke zmení na ranu.
• Kondícia. Kôň, ktorý týždeň stál, nejde na dvojhodinovku. Záťaž sa stupňuje postupne — pozri Kondícia a tréningový plán.

Výstroj do terénu

• Skontrolované remene a šitie. Prasknutý remeň na jazdiarni je nepríjemnosť, v teréne je to nehoda. Pozrite si aj sprievodcu Výstroj koňa a jazdca.
• Sedlo, ktoré sadne. Na dlhšej trase sa nesprávne sedlo prejaví oveľa skôr než pri polhodinovom tréningu.
• Ohlávka pod uzdečkou alebo vodiaca oťaž. Zásadná drobnosť: keď treba koňa zosadnúť a viesť, ohlávka je bezpečnejšia než uzdečka a máte ju hneď.
• Známa výstroj. Nová udidlo, nový nánosník ani prvýkrát nasadené chrániče nepatria na vychádzku — vyskúšajte ich najprv doma.
• Zvážte chrániče nôh podľa terénu; v hustom poraste chránia pred oderom, na blate však môžu držať vlhkosť.

5. Výbava jazdca

Povinné

• Prilba s platnou normou. V našom klube pre všetkých bez ohľadu na vek a skúsenosti. Prilba po páde alebo po údere ide preč, aj keď navonok vyzerá celá — jej ochranná vrstva je jednorazová.
• Pevná uzavretá obuv s nízkym širokým podpätkom (asi 1–2 cm) a hladkou podrážkou — podpätok bráni tomu, aby noha prepadla strmeňom, hladká podrážka tomu, aby v ňom uviazla. Vysoké a tenké podpätky, kliny a platformy sú nebezpečné: sú nestabilné, môžu sa zakliniť v strmeni a nedá sa v nich zosadnúť ani viesť koňa pešo.
• Nabitý telefón na tele — vo vrecku alebo v puzdre na paži, nie v sedlovej brašni.
• Dlhé nohavice a oblečenie, ktoré nešuští a nevlaje.

Dôrazne odporúčané

• Ochranná vesta — najmä pre deti, začiatočníkov a pri rýchlejšej práci v teréne.
• Rukavice — pri prudkom trhnutí oťaže chránia dlane, čo znie ako maličkosť, kým sa to nestane.
• Reflexné prvky pri jazde po ceste a vždy za zhoršenej viditeľnosti.
• Kontakt v núdzi v telefóne (položka „ICE“) a stručná informácia o alergii či liekoch, ak sa vás týka.

Čo si vziať navyše na dlhšiu trasu: vodu pre seba, malú lekárničku (náplasť, obväz, elastické ovínadlo), nôž alebo nožnice na prípadné prerezanie remeňa a v horúčave aj plán, kde koňa napojíte. Súvislosti k záťaži v teple rozoberá sprievodca Kone a horúčavy.

6. Jazda po ceste a premávka

Slovenský zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke pozná jazdca na zvierati ako účastníka cestnej premávky a venuje mu osobitné ustanovenie o jazde na zvierati. V praxi to znamená, že jazdec na koni nie je chodec — vzťahuje sa naň väčšina povinností vodiča vrátane zákazu alkoholu a povinnosti prispôsobiť správanie situácii na ceste.

Praktické zásady

• Držte sa pri pravom okraji vozovky a jazdite po jednom za sebou, nie vedľa seba.
• Po ceste sa ide krokom. Klus po asfalte je zbytočná záťaž pre klby aj riziko pošmyknutia.
• Cestu prechádzajte naraz celou skupinou a čo najkratšou cestou. Rozdelená skupina je nebezpečná — kôň, ktorý ostal sám na druhej strane, sa spravidla pokúsi pridať k ostatným bez ohľadu na autá.
• Ďakujte vodičom, ktorí spomalia. Znie to ako zdvorilostná drobnosť, ale je to najlacnejšia investícia do toho, aby spomalili aj nabudúce.
• Vyhýbajte sa úsekom s hustou premávkou úplne, aj za cenu obchádzky. Najlepšie zvládnutá krízová situácia je tá, do ktorej ste sa nedostali.
• Za zníženej viditeľnosti (súmrak, hmla, dážď) musí byť jazdec na ceste zreteľne viditeľný — reflexná vesta, pásky na nohách koňa, svetlo.

Poľné a lesné cesty

Aj mimo vozovky platia pravidlá slušnosti a často aj práva iných: rešpektujte súkromné pozemky, osiate polia a lesné hospodárstvo, jazdite po okrajoch a vychodených cestách, nezasahujte do porastu a nezanechávajte po sebe škodu. Vzťahy s poľnohospodármi a lesníkmi sú pre klub dlhodobá hodnota — jeden prejazd cez osiate pole dokáže zavrieť trasu na roky.

7. Skupina, tempo a chody

Skupinová jazda je bezpečnejšia než sólo, ale má vlastnú dynamiku. Väčšina nehôd v teréne nevzniká z „divokého koňa“, ale z nesúladu v skupine.

Poradie a odstupy

• Vpredu ide sprievodca alebo najskúsenejšia dvojica, vzadu druhý skúsený jazdec. Slabší jazdci a mladé kone patria doprostred.
• Odstup aspoň jednu dĺžku koňa. Kôň, ktorý dostane zblízka kopyto, má o dôvod viac kopať nabudúce.
• Kone, ktoré kopú, sa označujú — v jazdeckej praxi je zaužívaná červená stužka v chvoste. Označenie nie je hanba, je to informácia pre ostatných.
• Nikto nepredbieha bez ohlásenia. Náhly pohyb okolo iného koňa je klasický spúšťač reťazovej reakcie.
• Skupina sa nikdy netrhá. Kto zaostane, ten určuje tempo — nie naopak. Zaostávajúci kôň sa inak pokúsi dobehnúť skupinu sám.

Zmena chodu

• Zrýchlenie sa dohaduje vopred a nahlas, aby sa naň mohol pripraviť každý jazdec.
• Do klusu a cvalu sa prechádza plynulo a spoločne; jeden kôň, ktorý vyrazí sám, strhne ostatné.
• Spomaľuje sa postupne — prudké zastavenie predného koňa vytvorí za ním hromadu.

8. Terén a povrchy

Povrch je v teréne to, čo v jazdiarni nikto nerieši — a pritom rozhoduje o tom, či sa kôň vráti zdravý.

• Asfalt a betón. Tvrdé a klzké. Iba krok, žiadne prudké obraty. Mokrý asfalt je výrazne klzkejší.
• Štrk a hrubý kameň. Nepríjemný pre kopytá aj pre nepodkuté kone; prechádzajte pomaly, ideálne po okraji.
• Blato a rozmočená pôda. Kôň sa v ňom kĺže a namáha šľachy; po výdatnom daždi zrýchlenie vynechajte úplne.
• Vyschnutá tvrdá pôda. V lete býva tvrdšia než sa zdá — otrasy pri kluse a cvale zaťažujú klby rovnako ako asfalt.
• Vysoká tráva a porast. Skrýva diery, korene, drôt a odpad. Do neznámej vysokej trávy sa nezrýchľuje nikdy.
• Kopce. Do kopca krokom alebo miernym klusom a jazdec sa nadľahčí; z kopca vždy krokom a rovno, nie šikmo. Strmý zjazd je jedno z mála miest, kde má zmysel zosadnúť a koňa zviesť.
• Voda. Do neznámeho brodu sa nevstupuje — dno môže byť bahnité, hlboké alebo posiate ostrým odpadom.

9. Stretnutia v teréne

Väčšina úľakov nemá pôvod v „zlom koni“, ale v niečom, čo sa objaví náhle a zblízka. Spoločné pravidlo pre všetky stretnutia: spomaliť, ozvať sa, dať koňovi vidieť.

Psy

Najčastejší problém v našom teréne. Zastavte alebo prejdite do kroku a majiteľa oslovte pokojne a nahlas — väčšina ľudí netuší, že pes pobehujúci koňovi okolo nôh je nebezpečný pre všetkých troch. Koňa nastavte tak, aby na psa videl; kôň, ktorý pohyb sleduje očami, sa bojí menej než ten, ktorý ho len počuje za sebou. Nikdy po psovi nekopte ani nešvihajte — vyprovokujete útok aj reakciu koňa naraz.

Cyklisti, bežci a kolobežky

Prichádzajú ticho a rýchlo, často zozadu. Ozvite sa skôr, než vás minú, a poproste o spomalenie. Väčšina ľudí vyhovie okamžite — nevedomosť nie je zlá vôľa.

Poľnohospodárska technika

Traktor s prívesom je hlučný, veľký a vodič vás nemusí vidieť. Ak sa dá, zíďte z cesty a počkajte, kým prejde. Pri kombajne alebo postrekovači počítajte s tým, že vodič vás v prachu neuvidí vôbec.

Zver

Srnec vyskočený z kukurice je klasický spúšťač prudkého úskoku. Preto sa v poraste nezrýchľuje a preto sa v teréne sedí tak, aby vás úskok nevyhodil. V období poľovačiek sa informujte, kde sa poľuje, a noste výrazné farby.

Iné kone

Cudzí kôň v ohrade pri ceste dokáže rozrušiť celú skupinu. Prejdite pokojne, krokom a bez zastavovania; nedovoľte „zoznamovanie“ cez ohradník — je to klasický spôsob, ako dostať kopnutie alebo pretrhnúť ohradu.

10. Keď sa niečo pokazí

Krízovú situáciu netreba improvizovať — stačí mať dopredu dohodnutý postup. Toto sú štyri, ktoré nastanú najčastejšie.

Pád jazdca

1. Skupina zastaví a ostáva pokojná — cval okolo ležiaceho človeka situáciu iba zhorší.
2. So spadnutým jazdcom nehýbte, ak je v bezvedomí alebo sa sťažuje na chrbát, krk či hlavu. Prilbu neskladajte.
3. Volajte 155 (alebo 112) a povedzte čo najpresnejšiu polohu — pomôže aj súradnica z mapovej aplikácie.
4. Zraneného nenechávajte samého, prikryte ho a chráňte pred podchladením. Jeden jazdec ostáva, druhý rieši kone.
5. Po každom páde na hlavu prilba ide preč a jazdec k lekárovi, aj keď sa cíti dobre. Podrobnejšie v sprievodcovi Prvá pomoc a kôň v núdzi.

Uvoľnený kôň

• Nenaháňajte ho a nestavajte sa mu do cesty. Utekajúci kôň sa nedá zastaviť telom a je to jeden z najčastejších spôsobov, ako k jednému zranenému pribudne druhý.
• Skupina zastaví a stojí pokojne. Kôň sa najčastejšie vráti k ostatným koňom sám — sú preňho istota.
• Ak zmizol z dohľadu, okamžite volajte do klubu: nech vedia, že kôň môže doraziť sám a že v teréne ostal jazdec bez koňa.
• Ak kôň smeruje k ceste, varujte vodičov, ak sa to dá bezpečne — ale prioritou je vždy zranený človek, nie kôň.

Zranenie alebo krívanie koňa

Zosadnite. Kôň, ktorý začne krívať, sa ďalej nevezie jazdcom. Prezrite kopytá (kameň, klinec, stratená podkova) a nohy. Ak kôň nemôže ísť ani krokom, ostaňte na mieste a volajte do klubu — prevoz je lacnejší než šľacha. Pri rane, ktorá výdatne krváca, tlakový obväz a veterinár.

Kôň sa zľakne a nechce ísť

Netlačte silou. Dajte mu čas pozrieť sa na to, čoho sa bojí, otočte ho bokom a nechajte ho postáť. Pomôže, keď prejde iný kôň prvý. Ak sa nepohne, zosadnite a preveďte ho pešo — nie je to prehra, je to najbezpečnejšie riešenie. Prácu so strachom rozoberá sprievodca Práca zo zeme.

11. Počasie a viditeľnosť

• Búrka. Do terénu sa pri hroziacej búrke nevyráža a pri prvom hrmení sa smeruje domov krokom. Vyhnite sa osamelým stromom, stĺpom a otvoreným hrebeňom. Kôň v búrke býva výrazne nervóznejší.
• Horúčava. Vychádzku posuňte na ráno alebo večer, voľte tieň a skráťte trvanie. Prehriaty kôň je zdravotný problém, nie nepohodlie — pozri Kone a horúčavy.
• Mráz a ľad. Zamrznutá koľaj a ľad pod snehom sú v teréne najzradnejšie. V zime sa do snehu s neznámym podkladom nezrýchľuje a do podkov sa nabaľuje sneh — riešia to vložky. Ďalšie súvislosti v sprievodcovi Sezónny manažment koňa.
• Vietor. Podceňovaný faktor: kôň v silnom vetre horšie počuje, všetko sa hýbe a jeho reakcie sú prudšie. Skráťte trasu a ostaňte v kroku a kluse.
• Súmrak a hmla. Vypočítajte návrat za svetla. Ak sa to nepodarí, reflexné prvky a svetlo sú povinné a tempo klesá na krok.

12. Časté chyby

1. Vyraziť sám. Najzávažnejšia a zároveň najbežnejšia chyba. Telefón sólo jazdu nenahradí.
2. Nenahlásiť trasu. Ak nikto nevie, kade ste išli, hľadanie začína od nuly.
3. Telefón v sedlovej brašni. Odchádza s koňom presne vtedy, keď ho potrebujete.
4. Cval smerom domov. Vytvára návyk, ktorý sa odstraňuje mesiace.
5. Zrýchlenie na neznámom úseku. Vysoká tráva skrýva diery, drôt aj odpad.
6. Prvá vychádzka na novom koni s novou výstrojou. Príliš veľa premenných naraz.
7. Príliš dlhá prvá trasa. Kondícia jazdca aj koňa sa buduje postupne; unavený jazdec robí chyby.
8. Malé odstupy v skupine. Kopnutie zblízka je typický začiatok reťazovej reakcie.
9. Rozdelená skupina pri prechode cesty. Kôň ostatný sám sa pokúsi dobehnúť skupinu bez ohľadu na autá.
10. Ignorovať prvé známky krívania. „Dochodí sa to“ v teréne neplatí — zosadnite.
11. Vyraziť napriek predpovedi. Búrka na otvorenom poli nie je dobrodružstvo.
12. Prekročiť súkromný pozemok. Jeden prejazd cez osiate pole vie zavrieť trasu na roky.

Literatúra a zdroje

Odborná literatúra a predpisy

1. Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke — postavenie jazdca na zvierati ako účastníka cestnej premávky a osobitné ustanovenie o jazde na zvierati. Záväzné je aktuálne znenie.
2. Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti — všeobecné požiadavky na ochranu zvierat, ktoré sa vzťahujú aj na primeranosť záťaže.
3. Slovenská jazdecká federácia (SJF) — pravidlá a metodické materiály k výcviku a bezpečnosti jazdcov.
4. FEI — Code of Conduct for the Welfare of the Horse; zásada, že blaho koňa je nadradené záujmom jazdca a súťaže, platí aj mimo súťažného prostredia.
5. Nemecká jazdecká federácia (FN) — Richtlinien für Reiten und Fahren, zväzok I; kapitoly o jazde v teréne, skupinovej jazde a chodoch mimo jazdiarne.
6. British Horse Society (BHS) — Ride Safe a materiály kampane Dead Slow; zásady jazdy po ceste, viditeľnosti a správania pri stretnutí s dopravou.
7. Odborná literatúra o správaní koní (etológia koňa) — reakcia na úľak, stádový inštinkt a jeho dôsledky pre jazdu v skupine.

Klubová prax

1. Pozorovania z vychádzok v okolí Jaslovských Bohuníc — voľne pobehujúce psy a poľnohospodárska technika sú v našom teréne dva najčastejšie spúšťače úľaku.
2. Skúsenosť s návykom „cval smerom domov“ na vlastných koňoch — odstraňovanie trvá rádovo mesiace, prevencia stojí jednu vetu pred vyrazením.
3. Postup pri uvádzaní mladých koní do terénu v spoločnosti staršieho a spoľahlivého koňa; osvedčilo sa krátke a známe kolo namiesto dlhej trasy.

Interpretačný rámec / odborný postoj klubu

1. Sólo vychádzku neponúkame a neumožňujeme. Je to vedomé rozhodnutie klubu, nie odporúčanie: prínos sólo jazdy nevyváži riziko pádu bez svedka. Pravidlo je zapísané v klubovom poriadku (bod 7.5).
2. Prilba je povinná pre všetkých bez ohľadu na vek a skúsenosti. Výnimky pre skúsených jazdcov považujeme za nekonzistentné voči deťom, ktoré na dospelých pozerajú.
3. O vhodnosti rozhoduje inštruktor. Chuť jazdca nie je kritérium pripravenosti — najmä preto, že jazdec svoju hranicu pozná až vtedy, keď ju prekročí.
4. Terén patrí do výcviku, nie mimo neho. Vychádzka nie je odmena za tréning, ale jeho súčasť — a preto sa na ňu vzťahujú rovnaké nároky na prípravu.

Tento materiál je vzdelávací prehľad a nenahrádza výcvik pod vedením trénera ani právne poradenstvo. O vhodnosti konkrétneho jazdca a koňa na konkrétnu vychádzku rozhoduje inštruktor klubu; pri pravidelnej jazde po pozemnej komunikácii si overte aktuálne znenie predpisov o cestnej premávke.

Odporúčaná citácia: Bulla, M.; Bulla Schmidtová, P. Jazda v teréne a vychádzky. JK Zelená míľa, aktualizované 8. 8. 2026. Dostupné na: jkzm.sk/jazda-v-terene-a-vychadzky

Často kladené otázky

Kedy je jazdec pripravený ísť do terénu?

Nerozhoduje počet odjazdených hodín, ale to, či jazdec dokáže koňa ovládať aj vtedy, keď kôň nespolupracuje. Prakticky to znamená stabilný a nezávislý sed vo všetkých troch chodoch, schopnosť koňa spoľahlivo zastaviť a udržať tempo, zvládnutie výrazného úľaku bez straty rovnováhy a pokojnú reakciu na neočakávanú situáciu. O vhodnosti konkrétneho jazdca na konkrétnu vychádzku rozhoduje inštruktor, nie samotný jazdec.

Prečo sa nejazdí do terénu osamote?

Pri páde v teréne bez svedka sa kôň spravidla vráti domov sám a pomoc k jazdcovi dorazí s veľkým oneskorením — pritom práve prvé minúty rozhodujú, napríklad pri bezvedomí alebo krvácaní. Do terénu sa preto vyráža buď so sprievodcom klubu, alebo najmenej vo dvojici skúsených jazdcov. Mobilný telefón sólo jazdu nenahrádza, lebo bezvedomý jazdec ním nezavolá.

Čo si mám vziať so sebou na vychádzku?

Prilbu s platnou normou (v klube je povinná pre všetkých bez ohľadu na vek), pevnú uzavretú obuv s nízkym širokým podpätkom okolo 1 až 2 cm a hladkou podrážkou (vysoké a tenké podpätky, kliny a platformy sú nebezpečné, lebo sa môžu zakliniť v strmeni), nabitý telefón na tele a nie v sedlovej brašni, informáciu o trase a predpokladanom čase návratu nechanú v klube a za zníženej viditeľnosti reflexné prvky. Vhodná je aj ochranná vesta a rukavice. Telefón v brašni je pri páde spolu s koňom preč.

Ako sa jazdí po ceste?

Jazdec na koni je podľa zákona o cestnej premávke účastníkom cestnej premávky a vzťahuje sa naň väčšina povinností vodiča vrátane zákazu alkoholu. Jazdí sa pri pravom okraji vozovky, po jednom za sebou, v kroku a bez zbytočného zdržiavania; cesta sa prechádza čo najkratšou cestou a naraz celou skupinou. Za zníženej viditeľnosti treba byť viditeľne označený. Cestám s hustou premávkou sa vyhýbajte celkom, aj keď to znamená obchádzku.

Čo robiť, keď kôň v teréne ujde?

Uvoľneného koňa nikdy nenaháňajte a nestavajte sa mu do cesty — utekajúci kôň sa nedá zastaviť telom a hrozí vážny úraz. Skupina zastaví a stojí pokojne; kôň sa najčastejšie vráti k ostatným koňom sám. Ak zmizol z dohľadu, okamžite volajte do klubu, aby vedeli, že kôň môže prísť sám a že v teréne ostal jazdec bez koňa. Prioritou je vždy zranený jazdec, nie kôň.

Môže sa v teréne cválať?

Áno, ale len na známom a preverenom úseku s dobrým povrchom, po dohode celej skupiny vopred a nikdy nie smerom domov. Cval smerom k domovu koňa zbytočne rozohňuje a vytvára návyk, ktorý sa neskôr veľmi ťažko odstraňuje. Na neznámom teréne, na tvrdom povrchu, po daždi, v blate a všade, kde nevidíte na dostatočnú vzdialenosť, sa cval jednoducho neposúva.

Ako sa správať pri stretnutí so psom alebo cyklistom?

Zastavte alebo prejdite do kroku, oslovte človeka pokojne a nahlas a požiadajte ho, nech si psa privolá alebo nech cyklista spomalí — väčšina ľudí netuší, že náhly pohyb za chrbtom koňa je nebezpečný. Koňa držte tak, aby na psa videl; kôň, ktorý pohyb vidí, sa ho bojí menej než ten, ktorý ho len počuje. Nikdy nekopte ani nešvihajte po psovi — vyprovokujete útok aj reakciu koňa naraz.

Pokračujte ďalej

• Bezpečnosť pri práci s koňom — čo platí ešte pred nasadnutím
• Prvá pomoc a kôň v núdzi — postup pri páde a zranení
• Jazdecký sed a pomôcky — nezávislý sed ako podmienka terénu
• Reč tela a psychológia koňa — prečo sa kôň zľakne
• Kondícia a tréningový plán — ako stupňovať dĺžku trasy
• Klubový poriadok — záväzné pravidlá klubu vrátane bodu 7.5
• Vytrvalostné jazdenie — keď sa z vychádzky stane disciplína
• Všetci odborní sprievodcovia