Dlhodobý rozvoj jazdca

1. Prečo vek nie je to isté ako úroveň

V klube sa jazdci najčastejšie triedia podľa dvoch vecí: koľko majú rokov a čo už odjazdili. Ani jedno samo o sebe nestačí, lebo obidve merajú niečo iné než pripravenosť.

Dvanásťročná jazdkyňa po štyroch rokoch pravidelnej práce a dvanásťročný začiatočník sú v tej istej vekovej kategórii a v úplne inej fáze rozvoja. Naopak dospelý začiatočník má hotový pohybový aparát, ale rovnováhu a nezávislý sed sa učí od nuly — a učí sa ich pomalšie než dieťa.

Preto sa dlhodobý rozvoj popisuje etapami, nie rokmi. Vek určuje, ktorá etapa je pravdepodobná; nerozhoduje o tom, v ktorej jazdec naozaj je.

2. Etapy dlhodobého rozvoja

Modely dlhodobého rozvoja športovca (v jazdectve ich rozpracovali napríklad British Equestrian a Equestrian Canada) delia cestu na etapy. Uvedené roky sú orientačné a u dievčat sa spravidla posúvajú o rok skôr, lebo rastový výšvih prichádza skôr.

Najčastejšia chyba je preskočenie tretej a štvrtej etapy: jazdec, ktorý sa skoro špecializuje na jednu disciplínu, dosiahne rýchlejší krátkodobý výsledok a zaplatí zaň užším pohybovým základom.

3. Rastový výšvih a čo sa v ňom mení

Obdobie najrýchlejšieho rastu je pre jazdca zlom, ktorý sa dá ľahko prehliadnuť, lebo vyzerá ako strata formy alebo ako neochota.

• Ťažisko sa posúva. Končatiny rastú rýchlejšie než trup, takže rovnováha, ktorú mal jazdec zvládnutú, prestane fungovať.
• Koordinácia sa dočasne zhorší. Nervový systém sa prispôsobuje novým rozmerom tela; nie je to regres v zručnosti.
• Šľachy a úpony sú zraniteľnejšie. Rastú inou rýchlosťou než kosti, čo zvyšuje ťah v úponoch.

Praktický dôsledok: v tomto období neposúvame obtiažnosť. Je to čas na upevnenie sedu, na prácu bez tŕňov a na trpezlivosť. Tlak na výsledok práve tu spôsobuje najviac odchodov zo športu.

4. Rozdiely podľa pohlavia: čo je doložené a čo nie

Toto je oblasť, kde sa ľahko tvrdí viac, než sa vie. Držme sa toho, čo je doložené:

• Načasovanie dospievania sa líši. U dievčat prichádza rastový výšvih spravidla o rok až dva skôr. To je jediný dôvod, prečo majú etapy rozvoja posunuté vekové rozpätia.
• Po dospievaní sa mení zloženie tela a silové pomery. V jazdectve sa to však prejavuje inak než v silových či behových športoch, lebo výkon nesie kôň.
• Jazdectvo je zmiešaný šport. Na olympijskej úrovni súťažia muži a ženy v tej istej kategórii — jedna z mála takých disciplín. To samo o sebe hovorí, že rozdiel v silových parametroch nie je určujúci.

Čo z toho nevyplýva: že by sa mal výcvik podľa pohlavia deliť. Rozdiel, ktorý má praktický dopad, je načasovanie rastu — a ten sa rieši sledovaním konkrétneho jazdca, nie kategóriou.

5. Asymetria jazdca a čo sa o nej naozaj vie

Že jazdci aj kone majú „silnejšiu a slabšiu stranu“, tvrdí prakticky každý tréner. Výskum to potvrdzuje len čiastočne a je poctivé to povedať.

Meranie ukazuje, že kone sa v ľavom a pravom kruhu naozaj pohybujú odlišne, a to aj bez jazdca. Zároveň sa ale ukázalo, že vzorce, ktoré jazdci vnímajú, sa s nameranými prekrývajú iba sčasti. Inými slovami: jednostrannosť existuje, ale to, čo o nej jazdec cíti, nemusí byť to, čo sa deje.

Pre prax z toho plynú tri veci:

• Pracovať symetricky. Rovnaký čas na obe strany je lacné opatrenie s jasným prínosom.
• Nepripisovať všetko koňovi. Jazdec, ktorý sedí krivo, vytvára jednostrannosť, ktorú potom u koňa napráva.
• Pri pretrvávajúcom náleze hľadať príčinu, nie cvik. Trvalá jednostrannosť môže byť bolesť, sedlo alebo zub — nie tréningový problém.

6. Ako to preložiť do klubového plánu

Model je použiteľný až vtedy, keď z neho vzniknú konkrétne rozhodnutia:

• Jazdca vedieme podľa etapy, nie podľa ročníka. Zaradenie sa prehodnocuje, nie stanovuje raz.
• Počas rastového výšvihu obtiažnosť držíme. Vyššia trieda počká; sed a rovnováha nie.
• Do dvanástich rokov nešpecializujeme. Skoky, drezúra aj terén patria do prípravy každého jazdca.
• Záťaž jazdca sledujeme zvlášť od záťaže koňa. Jazdec na štyroch koňoch za deň má za sebou niečo iné než ktorýkoľvek z tých koní.
• Posun vyššie je rozhodnutie s kritériami, nie odmena za dochádzku — pozri samostatného sprievodcu.

7. Časté chyby

• Zaraďovanie podľa veku namiesto etapy — Dvaja rovnako starí jazdci môžu byť v úplne inej fáze rozvoja. Ročník hovorí o pravdepodobnosti, nie o pripravenosti.
• Posúvanie obtiažnosti počas rastového výšvihu — Práve vtedy je rovnováha dočasne horšia a úpony zraniteľnejšie. Je to čas na upevnenie, nie na vyššiu triedu.
• Skorá špecializácia na jednu disciplínu — Prináša rýchlejší krátkodobý výsledok a užší pohybový základ. Cena sa platí neskôr.
• Výklad dočasného zhoršenia ako neochoty — Stratená rovnováha počas rastu vyzerá ako lenivosť. Tlak v tomto bode je najčastejšia príčina odchodu zo športu.
• Vydávanie pozorovanej jednostrannosti za diagnózu — Vnímané a namerané vzorce sa prekrývajú len sčasti. Pri pretrvávajúcom náleze treba hľadať príčinu, nie ďalší cvik.

8. Literatúra a zdroje

Odborná literatúra

1. British Equestrian: Youth Development and Performance Pathway — etapy rozvoja jazdca a ich obsah.
2. Equestrian Canada: Long-Term Equestrian Development — jazdecká podoba modelu dlhodobého rozvoja.
3. Balyi, I. a kol.: Long-Term Athlete Development — vekové rozpätia etáp a ich väzba na dospievanie.
4. Pilotné merania lokomočnej asymetrie koní v kruhu s jazdcom a bez neho — čiastočný prekryv vnímaných a nameraných vzorcov.
5. Prehľadové práce k lateralite koňa — rovnováha, koordinácia a sila namiesto pojmu narovnanie.
6. Deutsche Reiterliche Vereinigung (FN): Richtlinien für Reiten und Fahren, zväzok 1 — postupnosť výcviku jazdca.

Klubová prax

V JK Zelená míľa sa jazdec zaraďuje podľa etapy rozvoja, nie podľa ročníka, a zaradenie sa prehodnocuje. Počas obdobia rýchleho rastu sa obtiažnosť nezvyšuje. Do dvanástich rokov sa nešpecializuje na jednu disciplínu — skoky, drezúra aj práca v teréne patria do prípravy každého jazdca. Záťaž jazdca sa sleduje samostatne od záťaže koňa, lebo jeden jazdec môže za deň sedieť na viacerých koňoch.

Interpretačný rámec a odborný postoj klubu

Klub zastáva postoj, že dlhodobý rozvoj má prednosť pred krátkodobým výsledkom, a to aj vtedy, keď je výsledok na dosah. Vekové kategórie v pretekoch sú organizačná vec, nie meradlo pripravenosti. A pri rozdieloch podľa pohlavia sa držíme toho, čo je doložené — teda načasovania dospievania —, nie toho, čo sa o mužoch a ženách v športe zvykne predpokladať.

Pokračujte ďalej

• Kedy posunúť koňa a jazdca vyššie — kritériá posunu na vyššiu úroveň
• Kondícia jazdca — stred tela, rovnováha a prevencia úrazov
• Jazdectvo, deti a rodičia — prvé roky a úloha rodiča
• Stupnica výcviku — postupnosť, podľa ktorej sa hodnotí kôň
• Všetci odborní sprievodcovia