Jazdec je športovec. Každú nesúmernosť, nestabilitu alebo stuhnutosť, ktorú so
sebou do sedla prináša, cíti kôň na vlastnom tele. Tento sprievodca vysvetľuje,
ako pripraviť telo aj myseľ jazdca na prácu v sedle — bez tréningového
fanatizmu, ale s rešpektom k tomu, že rovnováha, sila stredu tela, dýchanie
a duševná pohoda jazdca sú podmienkou welfare koňa.
Autori: Mário Bulla a Petra Bulla Schmidtová · odborný materiál · ~28 min čítania · naposledy aktualizované 25. mája 2026
Dôležité upozornenie.
Tento materiál je vzdelávací prehľad a nenahrádza odbornú konzultáciu so
fyzioterapeutom, lekárom alebo trénerom. Pri bolesti, zranení alebo
chronickom probléme (chrbát, kolená, ramená, srdcovo-cievne choroby) sa
najprv poraďte s lekárom; cvičebné programy potom prispôsobte konkrétnemu
stavu. Tehotné jazdkyne, deti pred ukončením rastu a seniori potrebujú
individuálnu úpravu intenzity.
Najdôležitejšie v 60 sekundách
Jazdec je športovec.
Stabilný a mäkký sed chráni chrbát koňa aj jeho ústa.
Stred tela nie sú „kocky" — kľúčové sú hlboké stabilizátory.
Pred jazdou dynamická rozcvička, po jazde mobilita a strečing.
Pri bolesti alebo náraze hlavy nejazdiť a vyhľadať odborníka.
1. Prečo na kondícii jazdca záleží
Jazdec a kôň tvoria spoločné dynamické telo. Nadmerná hmotnosť,
výrazná nesúmernosť, stuhnutosť alebo slabá stabilita jazdca sa cez
sedlo, oťaže a nohu prenášajú do pohybu koňa. Štúdie biomechaniky
(Munz, Eckardt, Witte — Veterinárna univerzita vo Viedni, 2014–2019)
ukázali, že nesúmerný sed jazdca súvisí s nesúmerným pohybom
koňa a so zvýšeným rizikom chrbtových problémov u koňa. Inak
povedané: jazdec, ktorý je výrazne nestabilný, stuhnutý alebo
nesúmerný, môže zhoršovať rovnováhu a pohyb koňa.
Telesná príprava jazdca má tri ciele, v tomto poradí:
Welfare koňa — stabilný, mäkký sed menej zaťažuje
chrbát koňa a pomáha chrániť citlivú komunikáciu cez zubadlo
a oťaže.
Výkon — súmerný a silný stred tela umožňuje
jemnejšie pomôcky a presnejšiu komunikáciu.
Vlastné zdravie jazdca — predchádzanie bolestiam
chrbta, kolien a ramien, ktoré jazdectvo časom prináša, aj keď si to
radi nepripúšťame.
Pravidlo Klimkeovcov.
Reiner aj Ingrid Klimke opakovane uvádzajú: „40 % tréningu má
prebehnúť mimo koňa." V profesionálnych stajniach je tréning
mimo koňa bežnou súčasťou dňa. Hobby jazdci naň zabúdajú a divia sa,
prečo po roku tvrdej práce stagnujú alebo trpia chronickou bolesťou.
Minimum pre člena klubu.
Ak sa vám tréningový plán zdá veľa, začnite skromne: 2× týždenne
15 minút stred tela, 2× týždenne 10 minút mobilizácia a 1× týždenne
30 minút chôdza alebo bicykel. Po troch mesiacoch budete cítiť rozdiel
v sede aj v dychu.
2. Anatómia jazdca v sede
Klasický (drezúrny aj univerzálny) sed stojí na trojuholníku
opory: dve sedacie kosti (tubera ischii) a panvová
spona. Z bedier vychádza zvislá línia päta — panva — rameno — ucho.
Toto držanie nie je statické — pri každom kroku koňa ho jazdec aktívne
udržiava cez stred tela, bedrové ohýbače a stabilizátory ramien.
Kľúčové oblasti pre jazdca
Bedrové kĺby — musia byť pohyblivé v odťahovaní,
ohýbaní aj rotácii; inak za ne trpia kolená.
Drieková chrbtica — stabilizovaná, nie ohnutá ani
prepnutá. Túto funkciu zabezpečuje priečny brušný sval
(m. transversus abdominis) a krátke chrbticové svaly
(mm. multifidi).
Ramená — uvoľnené a pevné v zadnej osi (hlboké
ohýbače krku a kosoštvorcové svaly, mm. rhomboidei), nie
zhrbené dopredu.
Päta — koleno — bok — zvislá línia stojí na stabilnom
členku a pohyblivých bedrách.
Nesúmernosť. Drvivá väčšina ľudí má jednu stranu
výraznejšiu; v sedle sa to prejaví ako jedna oťaž pevnejšia, jedna noha
vyššie, panva pootočená. Bez cieleného nápravného tréningu sa nesúmernosť
prenesie na koňa — jednostranné zaťaženie šliach, nerovnomerne opotrebené
podkovy, krivá kondícia.
3. Stred tela a hlboké stabilizátory
Pre jazdca stred tela (anglicky core) neznamená
vyrysované brucho. Viditeľný priamy brušný sval (m. rectus
abdominis) ohýba trup; ak v silových alebo stabilizačných úlohách
dominuje bez aktivity hlbokých stabilizátorov, môže jazdca ťahať
z neutrálneho sedu. Pre kvalitný sed sú dôležitejšie
hlboké stabilizátory: priečny brušný sval, vnútorné
šikmé brušné svaly, krátke chrbticové svaly (mm. multifidi)
a svaly panvového dna. Tie udržia trup v neutrálnom postavení pri
pohybe koňa.
Mŕtvy chrobák (dead bug) — leh na chrbte,
kolená a ruky hore, striedavo vystierame opačnú ruku a nohu. Učí
oddeliť pohyb končatín od stabilného trupu — presná obdoba práce
v sedle.
Vták-pes (bird-dog) — vzpor na štyroch
končatinách, vystierame opačnú ruku a nohu, krátka výdrž. Hlboké
stabilizátory a krížový vzor.
Pallofov tlak (Pallof press) — bočná
protirotačná práca proti gumovému expandéru alebo lanovému trenažéru.
Učí udržať trup pri pohybe koňa do strán.
Frekvencia: 3–4-krát týždenne, 10–20 minút.
Pravidelnosť je dôležitejšia ako intenzita — stred tela sa buduje pomaly
a stráca sa rýchlo.
4. Rovnováha a propriocepcia
Sed nie je o nehybnosti, ale o stovkách drobných korekcií za minútu.
Jazdec sa v sedle správa ako akrobat na pohyblivej plošine. Propriocepcia
(vnímanie polohy vlastného tela v priestore) je trénovateľná a rýchlo sa
oslabuje, ak ju nepoužívate.
Cvičenia pre rovnováhu
Stoj na jednej nohe — 30–60 s na každú nohu; potom
so zatvorenými očami (mimoriadne náročné, ale práve takto sa
propriocepcia trénuje najlepšie).
Drep na nestabilnej podložke (Bosu, balančný
vankúš) — aktivuje hlboké svaly nohy a bedier.
Mŕtvy ťah na jednej nohe (single-leg
deadlift) — predklon na jednej nohe s ľahkou činkou. Skúška aj
tréning bočnej stability bedier (stredný sedací sval,
m. gluteus medius).
Krátke úseky na lonži so zavretými očami — iba
v kroku alebo v pokojnom tempe, na spoľahlivom školskom koni a výhradne
pod vedením skúseného trénera. Pre detských jazdcov nevhodné bez
individuálneho posúdenia.
Bočná stabilita bedier (stredný sedací sval) býva často zanedbaná a je
príčinou „klesajúcej päty" alebo naklonenia jazdca na jednu stranu sedla.
5. Ohybnosť a pohyblivosť
Stuhnuté bedrá, skrátené svaly zadnej strany stehna
(mm. ischiocrurales), zatuhnutá hrudná chrbtica — to sú
najčastejšie obmedzenia sedu. Bez pohyblivosti nie je sed hlboký;
bez hlbokého sedu nie je jemná pomôcka.
Denná mobilizačná rutina (10 min)
Strečing bedrového ohýbača vo výpade
(lunge) — 30 s × 2 na každú stranu. Cieľ: uvoľniť bedrový
svalec (m. iliopsoas), ktorý sa skracuje od dlhého sedenia
v aute alebo kancelárii.
Poloha holuba (pigeon pose) — odťahovanie
bedra a vonkajšia rotácia. Otvára bedrá pre hlboký sed.
Mačka — krava (cat-cow) — ohnutie
a vystretie chrbtice. Uvoľňuje driekovú a hrudnú chrbticu.
Rotácia hrudnej chrbtice (leh na boku, otvorenie
hrudníka) — hrudná rotácia je kľúčová pre nezávislú prácu rúk od trupu.
Strečing zadnej strany stehna — predklon stojmo
alebo leh s popruhom okolo chodidla. Skrátené svaly zadnej strany
stehna ťahajú panvu do zadného naklonenia.
Mobilizácia členka — hlboký drep s pätou na zemi,
jemné krúženie kolenom. Pre stabilný sed potrebujete pohyblivé členky.
Mobilizačné cvičenia patria do denného režimu,
nielen pred jazdou. Dlhý statický strečing tesne pred výkonom môže
akútne znížiť silu alebo výbušnosť, najmä ak nie je doplnený
dynamickou rozcvičkou (Behm a Chaouachi, 2011); preto je pred jazdou
vhodnejšia dynamická mobilizácia a statický strečing patrí skôr po
jazde alebo večer.
6. Funkčná sila
Jazdec nepotrebuje veľa sily — potrebuje správnu silu na
správnych miestach. Veľké svaly (deltové, dvojhlavé pažové,
štvorhlavé stehnové) prioritou nie sú; prioritou je zadný svalový
reťazec (sedacie svaly, svaly zadnej strany stehna, chrbtové svaly),
stabilizátory ramena a svaly panvového dna.
Základný silový týždeň (2–3 tréningy po 30–45 min)
Drep alebo drep s činkou pred hrudníkom
(goblet squat) — sila nôh a bedier; učí držať trup vzpriamený
pri záťaži.
Mŕtvy ťah alebo rumunský mŕtvy ťah
(deadlift, Romanian deadlift) — zadný svalový reťazec.
Naučí dvíhať bez bolesti chrbta — dôležité pri manipulácii so sedlami,
vedrami a balíkmi sena.
Tlak bedrami (hip thrust) — veľký sedací
sval (m. gluteus maximus), najdôležitejší sval pre sed
(cez neho sa prenáša pomôcka).
Farmárska prenáška (farmer's carry) —
chôdza s ťažkými činkami v rukách. Tréning trupu a ramien proti
otrasom záťaže.
Kľuky alebo tlak nad hlavu (push-up,
shoulder press) — pre súmerné ramená.
Začnite s vlastnou hmotnosťou alebo ľahkými činkami a postupne
pridávajte. Žiadne rekordy — kvalitné prevedenie je dôležitejšie ako
kilá.
7. Vytrvalosť (kardio)
Drezúrny tréning je z hľadiska kardiovaskulárnej záťaže pomerne mierny
(tep 100–130 úderov/min), ale parkúr, všestrannosť a vytrvalostné
jazdenie kladú vážne aeróbne nároky. Štúdie ukázali, že u parkúrového
jazdca tepová frekvencia pri ostrom štarte bežne presahuje 170/min —
porovnateľne s amatérskym cyklistom v stúpaní.
Cieľ pre rekreačného jazdca
Aeróbny základ — 3× týždenne 30 min mierna
aktivita (chôdza, beh, bicykel, plávanie) v tempe, pri ktorom ešte
zvládnete hovoriť v krátkych vetách. Orientačne ide o ľahkú až
strednú intenzitu (zhruba 60–70 % individuálnej maximálnej tepovej
frekvencie).
Intervalový tréning vysokej intenzity (HIIT) raz
týždenne — napríklad 4 × 4 min vysokej intenzity s trojminútovou
prestávkou. Účinný pre maximálnu spotrebu kyslíka (VO₂max). HIIT je
vhodný len pre zdravých jazdcov s vybudovaným aeróbnym základom;
začiatočníci, deti, seniori a jazdci so zdravotnými obmedzeniami
(vyšší tlak, srdcovo-cievne ochorenia, stav po úraze) by mali začať
miernejšou intervalovou formou alebo sa najprv poradiť s lekárom
a trénerom.
Chôdza po schodoch alebo do kopca — najlepší
doplnok pre parkúrového jazdca (zadný svalový reťazec a dýchanie).
Pred parkúrom alebo pretekmi: aeróbny základ udržiava sústredenie
jazdca aj v piatom či šiestom parkúre dňa.
8. Dýchanie a uvoľnenie
Najčastejšia poznámka trénera v sedle znie: „dýchaj!" Pri
sústredení alebo strachu väčšina jazdcov zadržiava dych alebo dýcha
plytko hornou časťou hrudníka. To napína plecia, zvyšuje tep a tvrdí
sed — kôň to cíti okamžite.
Praktické cvičenia
Bránicové dýchanie (štvorcové dýchanie 4-4-4-4):
4 sekundy nádych do brucha, 4 sekundy zadržanie, 4 sekundy výdych,
4 sekundy pauza. 5 minút denne. Buduje kontrolu nad autonómnym
nervovým systémom.
Koherentné dýchanie (coherent breathing)
v rytme 5-5 (5 s nádych, 5 s výdych) — môže podporiť parasympatickú
reguláciu a variabilitu srdcovej frekvencie. Použiteľné aj v sedle pred
štartom alebo pri problémovom koni.
Skenovanie tela (body scan) — leh,
postupne uvoľňujeme každú časť tela od hlavy po päty. Učí rozpoznať,
kde sa drží napätie.
Pravidelné dychové cvičenie znižuje hladinu kortizolu (Brown a Gerbarg,
2009) a merateľne ovplyvňuje variabilitu srdcovej frekvencie (HRV) —
jeden z najlepších objektívnych ukazovateľov regenerácie.
9. Duševná kondícia
Jazdectvo je psychicky veľmi náročné. Kôň je veľký živý partner so
svojou náladou a fyziológiou; jazdec naňho prenáša svoje obavy,
ambície a únavu zo zamestnania. Bez duševnej hygieny sa to zlieva do
horšieho sedu, ostrejšieho hlasu a frustrácie.
Stratégie, ktoré fungujú
Vizualizácia — pred jazdou si v hlave prejsť
sled pohybov alebo trasu parkúru. Mozog si trasu „natrénuje" skôr,
než ju kôň prejde. Mentálna predstavivosť má v športovej psychológii
silnú dôkaznú základňu (Cumming a Williams, 2012).
Krátka rutina pred nasadnutím — tri vedomé
nádychy, kontrola sedu v duchu, jasne pomenovaný zámer
(„dnes pracujeme na…").
Spätná analýza po jazde (debriefing) —
5 minút s denníkom: čo fungovalo, čo nie, čo skúsim zajtra. Premieňa
skúsenosť na učenie.
Hranica medzi prácou a stajňou — keď prídete do
stajne unavení zo zamestnania, doprajte si 10 minút pokoja s koňom
(česanie, spoločné dýchanie) skôr než nasadnete. Tréning v citovom
prepätí nemá dobré výsledky.
Pretekový stres — pri vrcholových pretekoch pomáha
štruktúrovaná predzávodná rutina (rovnaký sled úkonov pred každým
štartom). Stabilita rutiny tlmí stres.
10. Strava a hydratácia
Jazdec sa často venuje výžive svojho koňa do detailu, ale svoje
raňajky vynechá. Pri dlhom tréningovom dni alebo pretekoch je to
chyba — energetický nedostatok znižuje sústredenie, predlžuje reakčný
čas a zvyšuje riziko pádu.
Praktické pravidlá
Raňajky pred jazdou — zložené sacharidy (ovos,
celozrnný chlieb) a bielkovina (vajce, jogurt) 60–90 min pred prácou.
Pitný režim — orientačne 300–500 ml tekutín na
hodinu jazdy podľa teploty, potenia a intenzity. Pri dlhom dni alebo
pretekoch sledujte farbu moču, smäd, bolesť hlavy a známky únavy.
Strata 2 % telesnej vody (dehydratácia) už zhoršuje sústredenie.
Občerstvenie pri pretekoch — banán, hrsť orechov,
energetická tyčinka medzi parkúrmi. Bez sladených nápojov, ktoré
spôsobujú prudký pokles glykémie.
Bielkovina v regeneračnom okne — 20–30 g
bielkovín do 60 min po silovom tréningu na svalovú obnovu.
Alkohol pred dňom v sedle — zhoršuje rovnováhu
a reakčný čas až 24 hodín po pití. Pred pretekmi vynechať deň aj dva
dopredu.
Pre rekreačného jazdca nie sú potrebné osobitné diéty. Zásada: jesť
s rozumom, piť s rozumom a vyhýbať sa kombinácii „prázdny žalúdok,
teplo a dlhý tréning".
11. Prevencia úrazov
Jazdectvo patrí podľa amerického Strediska pre kontrolu chorôb (CDC)
medzi najnebezpečnejšie športy z hľadiska vážnych úrazov
hlavy, pred boxom aj motocyklovými športmi. Veľká časť úrazov
je vyhnuteľná — prilba, ochranná vesta a kondícia jazdca rozhodujú
medzi modrinou a hospitalizáciou.
Päť najčastejších zranení a prevencia
Bolesť drieku (najčastejšie) — prevencia: silný
stred tela, pohyblivosť bedrových ohýbačov, správna technika
dvíhania (sedlá, vedrá), dobre padnúce sedlo.
Kolená — prevencia: silný stredný sedací sval,
vyrovnané bedrá, pohyblivé členky; vyhýbajte sa zovieraniu kolena
o sedlo.
Otrasy mozgu — vždy certifikovaná prilba, ktorú
po akomkoľvek páde s nárazom hlavy vymeniť, aj keď nie je viditeľne
poškodená. Pri podozrení na otras mozgu jazdec okamžite končí jazdu
a má byť vyšetrený lekárom. Prvých 24–48 hodín patrí relatívnemu
oddychu; návrat k pohybu má byť postupný a bez zhoršenia príznakov.
Návrat do sedla až po vymiznutí príznakov a podľa odporúčania lekára
so skúsenosťou so športovým otrasom mozgu (Amsterdam consensus, 2022).
Kľúčna kosť a rameno (typický pád na bok) —
prevencia: ochranná vesta, nácvik bezpečného pádu (preváľanie cez
plece), silné stabilizátory ramena.
Pomliaždenie nohy (zatlačenie o stenu, dvere
boxu) — prevencia: pevné jazdecké topánky s pevnou špičkou,
pozornosť k okoliu.
Bezpečnostný protokol klubu.
V JK Zelená míľa používame riadne zapnutú jazdeckú prilbu spĺňajúcu
aktuálne akceptované bezpečnostné normy (napríklad EN 1384:2023,
prípadne iný platný štandard uznávaný SJF/FEI). Ochranná vesta je
odporúčaná pri parkúre a terénnej jazde, povinná pre jazdcov do 18
rokov. Po páde s nárazom hlavy platí automatická prestávka 24 hodín;
pri akomkoľvek príznaku (závrat, nevoľnosť, výpadky pamäti, citlivosť
na svetlo) jazdec nesadá do sedla a navštívi lekára.
Pre rodičov a detských jazdcov.
Deti necvičia podľa dospelého silového plánu. U detí a dospievajúcich
je cieľom koordinácia, pohyblivosť, rovnováha a všeobecná
pohybová príprava, nie maximálne kilá v drepe alebo
intervalový tréning. HIIT, ťažký mŕtvy ťah a dlhé statické pozície
patria až po ukončení rastu a vždy pod vedením kvalifikovaného
trénera. Pri detských jazdcoch je prilba povinná aj pri manipulácii
s koňom v stajni.
12. Mimosezónny tréning
Zima alebo dlhšia prestávka (zranenie koňa, dovolenka) je riziko aj
príležitosť. Bez plánu jazdec za 4–6 týždňov stratí podstatnú časť
kondície; s plánom môže prísť na jar silnejší ako predtým.
Týždeň mimo sezóny (príklad pre rekreačného jazdca)
Pondelok — sila (30 min), stred tela (15 min).
Utorok — mierne kardio (30 min beh alebo bicykel)
a mobilizácia (15 min).
Streda — voľno alebo joga (60 min).
Štvrtok — sila (30 min), rovnováha (15 min).
Piatok — intervalový tréning vysokej intenzity
(20 min) a dychové cvičenia (10 min).
Sobota — dlhá aktivita (1–2 h chôdza, bicykel,
bežky) — aeróbny základ.
Nedeľa — aktívny oddych, skenovanie tela, duševná
príprava na ďalší týždeň.
Tento týždeň nie je dogma — zásada je striedanie záťaže,
plánovaný oddych a pravidelnosť. Aplikácie ako Strava či
Polar Flow alebo aj papierový denník zachytávajú pokrok a udržiavajú
motiváciu.
13. Časté chyby
„Na cvičení mi nezáleží, dôležitý je kôň." —
kôň, ktorý na sebe nosí nestabilný a stuhnutý trup, trpí. Kondícia
jazdca je súčasťou welfare koňa, nie luxus.
Iba dlhý beh, žiadna sila — vyčerpaný jazdec bez
funkčnej sily má slabší sed a horšie reakcie na nepredvídateľný pohyb
koňa. Sila a vytrvalosť idú spolu, nie proti sebe.
Tréning na vyrysované brucho v štýle fitness modeliek
— priamy brušný sval (m. rectus abdominis) ohýba trup;
v sedle potrebujete neutrálnu a stabilnú chrbticu. Hlboké stabilizátory
sa na sociálnych sieťach neukazujú, ale fungujú.
Žiadne rozcvičenie pred jazdou — pár drepov,
výpadov, krúženie bedrami a rotácia hrudnej chrbtice za 5 min. Bez toho
je prvá tretina tréningu plná stuhnutosti a kompenzácií.
Dlhý statický strečing tesne pred parkúrom alebo
testom — môže akútne znížiť silu a výbušnosť. Pred jazdou
radšej dynamická rozcvička; statický strečing patrí po jazde alebo
večer.
Cvičenie len vtedy, keď nejazdíme — kondícia jazdca
sa stráca rovnako rýchlo ako kondícia koňa. Tréning mimo koňa patrí
do týždňa 2–3-krát aj počas sezóny.
Bolesť odbitá slovami „nech sa to vyleží" —
chronická bolesť chrbta alebo kolena je signálom pre návštevu
fyzioterapeuta, nie pre obyčajný oddych. Včasné riešenie ušetrí roky
problémov.
Jazda v silnej únave alebo strese — riziko pádu
a zlej komunikácie s koňom. Lepšie 30 min vodenia a starostlivosti
ako 60 min zlej jazdy.
Manipulácia s koňom bez prilby — okrem samotnej
jazdy v poslednom čase pribúda zvyk nosiť prilbu aj pri lonžovaní,
kroku v ruke a vodení mladých koní. Otrasy mozgu sa nestávajú len
v sedle.
14. Literatúra a zdroje
Odborná literatúra
Mary Wanless: Ride With Your Mind, The
Natural Rider. Biomechanika sedu a vplyv jazdca na koňa, klasické
diela.
Sylvia Loch: The Classical Seat.
Anatomický a estetický rozbor sedu v klasickej tradícii.
Daniel Stewart: Pressure Proof Your Riding,
Ride Right. Duševná príprava a kondícia jazdca, populárny
americký zdroj.
Reiner a Ingrid Klimke: Cavalletti
a metodické publikácie FN — zásada 40 % tréningu mimo koňa,
gymnastické cvičenia.
Behm D. G., Chaouachi A. (2011): A review of
the acute effects of static and dynamic stretching on performance,
European Journal of Applied Physiology.
Cumming J., Williams S. E. (2012): The role
of imagery in performance, kapitola v Oxford Handbook of
Sport and Performance Psychology.
Brown R. P., Gerbarg P. L. (2009): Yoga
breathing, meditation and longevity, Annals of the New York
Academy of Sciences — dôkazy pre bránicové dýchanie a HRV.
Munz A., Eckardt F., Witte K. (2014–2019): štúdie
biomechaniky sedu a súmernosti jazdca, Veterinárna univerzita vo
Viedni.
Deutsche Reiterliche Vereinigung (FN): The
Principles of Riding — referenčné dielo, kapitoly o sede
a telesnej príprave jazdca.
Centers for Disease Control (CDC, USA):
epidemiológia úrazov v jazdectve — porovnanie s inými športmi.
Patricios JS a kol. (2023): Consensus
statement on concussion in sport: the 6th International Conference on
Concussion in Sport — Amsterdam, October 2022, British Journal of
Sports Medicine. Aktuálny rámec posudzovania a postupného návratu
k aktivite po športovom otrase mozgu.
Klubová prax
V JK Zelená míľa odporúčame všetkým dlhodobým členom doplnkový tréning
mimo koňa aspoň 2× týždenne. Pre detských jazdcov je súčasťou plánu
rozvoja pohyblivosti a propriocepcie. Pri opakovaných bolestiach chrbta
alebo zastavenom postupe v sede spolupracujeme s certifikovaným
fyzioterapeutom alebo inštruktorom Pilatesovho tréningu.
Interpretačný rámec a odborný postoj klubu
Tento sprievodca stojí na presvedčení, že welfare koňa nie je
oddelený od kondície jazdca. Nesúmerný, nestabilný a stuhnutý
jazdec robí svojmu koňovi zlú prácu, aj keď chce dobre. Kondíciu jazdca
preto v klube považujeme za etickú zodpovednosť, nie za
kozmetickú nadstavbu — rovnako ako pravidelnú kontrolu kopýt a zubov
u koňa. Tlak na výkon, ktorý nevychádza z dobrej kondície jazdca, sa
nakoniec prejaví na koňovom tele.
Tento materiál je vzdelávací prehľad a nenahrádza odbornú konzultáciu
s fyzioterapeutom, lekárom ani trénerom. Cvičebné programy prispôsobte
individuálnemu zdravotnému stavu; pri chronickej bolesti alebo zranení
najprv lekár, potom tréning.